Dilema upskillingu: Ísť s trendmi alebo zostať pri prehistorickom skill sete?

Flexiť so základmi HTML v životopise je zbytočné. A nielen pre laikov. Progres v osvojovaní nových skillov je tak rýchly, že aj bez toho, aby ste si vzali dlhodobú péenku či sabatikal, si čoskoro budete na trhu práce pripadať ako dinosaury. 

Skill gapy, respektíve medzery v osvojovaní nových zručností, sa zrejme budú zväčšovať ešte rýchlejšie, než doposiaľ. Podľa prieskumov Gartner a edX z minulého roka, sa už do dvoch rokov môže väčšina súčasných skillov, vrátane tých technologických, stať úplne bezpredmetnou. Odhaduje sa, že zmysel stratí až 49% dnešných nevyhnutných soft skillov aj hard skillov. Dokáže sa však vôbec niekto pripraviť na tak rázny priemyselný posun? Upskilling a reskilling budú nielen nevyhnutné, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa stanú pravidelnou súčasťou agendy všetkých zamestnancov. Veľmi častou. Odhaliť však, ktorá zo zručností odolá zmenám v čase a ktoré zo súčasných power skillov budú len dočasné, je čoraz zložitejšie. 

Budú prví prvými?

Tí, ktorí patrili medzi špičkových pracovníkov sa skill gapu takisto musia obávať. Pôvodní tvorcovia a programátori AI môžu byť postupne nahradení AI systémami, čo napokon potvrdili aj otrasy v Silicon Valley, prepúšťania v technologiciých spoločnostiach a rastúca trieda nových golierov. Napriek tomu, študenti IT odborov, ktorí sa učia využívať AI, môžu získavať nové pracovné príležitosti, pretože ich zručnosti sú v súlade s najnovšími trendmi v technológii. 

Táto schopnosť adaptácie je kľúčová, pretože AI a automatizácia menia pracovné procesy a vytvárajú nové role, ktoré vyžadujú iný druh zručností, ako sú napríklad dátová analýza, strojové učenie a AI integrácia. Upskilling a futureproofing sú kľúčové pre adaptáciu na budúce zmeny v pracovnom prostredí. Zamestnávatelia by mali investovať do vzdelávacích programov a podporovať kultúru neustáleho učenia, zatiaľ čo jednotlivci by mali rozvíjať svoje zručnosti a byť flexibilní voči novým trendom. 

Odolné voči budúcnosti 

Podľa správy Svetového ekonomického fóra sa očakáva, že do roku 2025 sa zmení až 40% základných zručností potrebných pre súčasné pracovné pozície, a 50% všetkých zamestnancov bude potrebovať rekvalifikáciu. Do konca tohto desaťročia to však môže byť už viac ako 70% zručností. Čo presne by sme si teda mali osvojovať a ako zmeniť prístup k uspkillingovým programom tak, aby pre zamestnávateľov neboli iba mrhaním zdrojov? 

Skill gapy jednoducho prestávajú byť otázkou nezodpovednosti či zanedbávania vlastných kariérnych cieľov. Je to skôr dôsledok rýchleho prijímania technológií, ktoré menia požiadavky na zručnosti naprieč rôznymi pracovnými pozíciami. Výsledkom je, že zručnosti, ktoré boli len pred niekoľkými rokmi, považované za nevyhnutné či pozoruhiodné, sa môžu stať zastaranými, zatiaľ čo nové zručnosti, najmä tie spojené s digitálnou gramotnosťou a technologickými inováciami, sa stanú kľúčovými pre udržanie konkurencieschopnosti na trhu práce. O power skilloch v tomto prípade nemôže byť ani reč. Hoci... výnimky existujú a je dosť možné, že niektoré zo skillov sa v budúcnosti ešte zídu. 

Zmena intervalov 

Nevyhnutným však bude nové nastavenie uspkillingových a vdelávacích procesov vo firmách. Frekvencia upskillingov vo firmách sa napokon za posledných desať rokov skutočne zvýšila, čo je reakciou na rýchle technologické zmeny a potrebu prispôsobiť sa novým požiadavkám trhu práce. Podľa správy Business + Higher Education Roundtable z marca 2023, až 65% kanadských firiem má už teraz vytvorenú stratégiu na upskilling a reskilling zamestnancov, ktorých práca môže byť ohrozená transformáciou alebo stratou.

Ďalšia štúdia od Valamis z roku 2024 uvádza, že 42% firiem zvýšilo svoje programy upskillingu a reskillingu od začiatku pandémie. Tieto údaje naznačujú, že firmy si uvedomujú dôležitosť investícií do rozvoja zručností svojich zamestnancov, aby zostali konkurencieschopné a úspešné v novej digitálnej ekonomike. McKinsey tiež uvádza, že technologické zmeny a pandémia COVID-19 urýchlili potrebu nových zručností, čo môže viesť k potrebe zmeny povolania pre viac ako 100 miliónov pracovníkov do roku 2030. Cognota zdôrazňuje, že upskilling môže stabilizovať výkon a zvýšiť produktivitu. No namiesto toho, aby sa firmy len prispôsobovali neustálym zmenám, s upskillingom treba počítať ako s prevenciou. A pripraviť sa na to, že až nadíde čas na prechod do iného povolania, váš skill set bude natoľko flexibilný, že dokáže vyhovieť novým požiadavkám trhu.