Utópia rodinnej atmosféry vo firme nemusí byť až taký dobrý nápad

Druhá rodina. Počúvame to na školách a potom nás sen o dokonalej druhej rodine sprevádza až na pracoviská. Dá sa ideál rodinného kolektívu dosiahnuť? Áno, dá. Ibaže pre zdravie firmy prospešný byť nemusí.

V ideálnom svete je predstava rodinného ducha založená na súdržnosti a harmónii. V skutočnom svete však majú rodiny rôzne dynamiky, ktoré sa od tohto idealizovaného fungovania vzďaľujú neustále. Deň čo deň, z hodiny na hodinu. Rodina navyše nie je v pravom zmysle podnik a jej existencia obvykle nezávisí od medziročných cieľov ani reportingu dosiahnutých výsledkov v oddeleniach. Mohlo by však hroziť nejaké väčšie riziko v prípade, že by ste sa predsa len rozhodli zostávať pri predstave o firme, v ktorej si je každý bratom a sestrou? Tých rizík je viac, než si myslíte. Rodinná atmosféra môže byť dokonca varovným signálom toho, že ako spoločnosť usilujúca sa o nábor nových ľudí, k sebe pozývate trochu odlišný typ zamestnancov, než po ktorých sa obzeráte. Nesnažte sa presviedčať cudzích ľudí o tom, že v práci ste všetci na jednej palube a musíte za každých okolností ťahať za jeden koniec. Od chvíle, čo z kolektívu vyhodíte prvého zamestnanca a iného nahradíte, sa vaše tvrdenie stáva pre jednotlivcov nepravdivým. 

Niekto musí byť hlavou 

Dostať sa do rodiny a dostať sa do firmy sú dve odlišné veci. Vyhnite sa klišé rodinného prostredia skôr, než na ňom začnete budovať víziu vašej spoločnosti. V prvom rade si dobre premyslite, či chcete byť zamestnávateľom, alebo dôverníkom. V rodinnej kultúre totižto takisto existuje hierarchia. A žiaľ, tam kde sú bratia a sestry, musia existovať aj rodičia. To znamená, že skôr alebo neskôr sa ktosi z vašich pracovníkov začne manipulatívnymi praktikami dostávať z pozície manažéra do pozície druhého rodiča. 

Hoci je tento "kariérny" postup ambiciózny, nemusí viesť k tomu, aby spoločnosť prosperovala. Riziko favoritizmu je obrovské. V dôsledku toho sa vo firme môžu dlhodobo zdrižavať ľudia, ktorí včas prídu na to, ako sa v druhej rodine správať. Ideálne tak, aby príliš nenarúšali želanú ilúziu. Síce to z hľadiska mentálneho komfortu vo firme môže spôsobovať príjemnú atmosféru, ak sa na úkor pohody rozhodnete držať si pri tele neproduktívnych či pohodlnejších pracovníkov, skôr alebo neskôr zistíte, že vás konkurencia predbehla.

A na to, aby sa váš kolektív rozhýbal, sa budete musieť naozaj stať autoritou, ktorá bude dávať príkazy, rozkazy a tresty. Ak už teda budete hlavou celej firemnej rodiny, nenechajte sa oklamať dojmom, že v pokojnom prostredí panuje aj produktivita či kreativita. Vašou úlohou vonkoncom nie je zamestnancov vychovávať, ani pokúšať sa byť ich tretím rodičom. Dokonca ani tých vo veku vašich detí.

Familiárnosť ešte nie je inklúzia 

Pripraviť by ste sa mali aj na to, že v rodinnom kolektíve budú vznikať podobné dynamiky ako v rodine. Vašu dennú agendu tak zakrátko začne sprevádzať riešenie kolegiálnych konfliktov, neznášanlivosť, rozdeľovanie na menšie pracovné kmene a neustále napätie spôsobené frustráciou pracovníkov z toho, že sa ocitli v dynamikách, po ktorých netúžili. Mnohým ľudom totižto bohato stačí, že majú jednu rodinu a rozširovať ju o ďalších členov dokáže byť únavné.

Ak ste však už takúto atmosféru dopustili a nedajbože zaviedli, nečudujte sa potom tomu, že vaši zamestnanci chcú tráviť okrem práce čas aj pri kávičkách, v kuchynkách, potrebujú si pracovnú dobu krátiť zdieľaním najnovších pikošiek, výsledkov zápasov a kúsok po kúsku premieňať pracovisko na obývačku či herňu, v ktorých akosi ľahšie neplynie len pracovná doba, ale takisto vaše investície do rastu firmy. Ešte horším javom je sociálne zaháľanie, kde na úkor výkonných pracovníkov parazitujú pohodlnejší zamestnanci, spoliehajúci sa na to, že v rodinnom kolektíve sa vždy nájde niekto, kto za nich vyrieši problém, úlohu či odpracuje službu. Výsledok? Neželané vyhorenie, prepracovanosť a častejšie sick days.

Len čo do svojej rodiny príjmete nových pracovníkov, ktorý sa spočiatku javia ako efektívni, tlak rodinnej atmosféry ich dokáže v krátkom čase spomaliť, zmeniť na neproduktívnych. V tom horšom prípade sa v snahe o osvojenie familiárneho ducha budú frustrovať tým, že si svoje miesto nedokážu celkom presne nájsť. To súčasne pridáva o jednu činnosť navyše, keďže namiesto pracovných úloh sa vaši pracovníci budú neustále snažiť držať roly rodinných príslušníkov. 

Juniori a benjamíni

Nové prírastky v rodinnej firme sú vystavované už od prvého momentu výzve, ako sa začleniť do jadra kolektívu, ktorý spolu drží už pár rokov. Skúsenosti, vek a povaha razom nahrádza úsilie o to zapáčiť sa "novým súrodencom". Náznaky nesúhlasu či nezávislosti sa budú v takomto prostredí javiť ako rebelantské a nežiaduce vzhľadom na firemnú kultúru. Čím sa opäť dostávame k problému s inklúziou, kde nemožno byť samým sebou, ale tým, ktorý v rodine nebude pôsobiť ako čierna ovca.

Benjamíni, ako tí najmladší v celom rodinnom kolektíve, sa musia pripraviť na to, že budú prechádzať rozličnými internými skúškami, testmi, hrami a napokon im bude neustále prízvukované, akí sú primladí. Juniori, bez ohľadu na vek, budú končiť v súťažiach o to, kto v rodine je šikovnejší a kto sa zapáči hlave rodiny - vám ako zamestnávateľom. V neprospech rodinnej atmosféry hrá aj fakt, že výkony na pracovisku musia byť nevyhnutne merané a hodnotené. Ak sa teda snaha o nastolenie rodinného ducha dostane príliš ďaleko, môže sa stať, že výkony vo vašej firme budú klesať a nepriaznivé výsledky si vyžiadajú svoje obete. Zmeniť to samozrejme môžete kedykoľvek, no pozor, aby ste si v snahe o navrátenie systému nepoštvali proti sebe zvyšok pracovného kolektívu. Kolektívu, ktorý bude ako správna rodina držať pri sebe. To napokon ovplyvní aj dôveryhodnosť a autenticitu vašej kultúry a s odstupom rokov bude čoraz náročnejšie začleniť do tímu takých ľudí, ktorí sú na trhu práce žiadaní. Tí totižto obvykle mávajú väčšie ambície, sú priebojnejší a samostatnejší. Opustiť vaše "rodinné" zázemie tak pre nich nebude vôbec ťažké a v prípade, že sa budú v kolektíve cítiť ako čierne ovce, odídu ešte skôr, než sa z nich stanú mediori či seniori.