Raz som mala šéfa, ktorý mňa aj kolegov na pokyn vedenia donútil zmeniť trvalý pracovný pomer na živnosť. Inak sa nám vyhrážali, že prídeme o prácu, pre ktorú sme žili. Samozrejme, po prechode na živnosť od nás vyžadovali rovnaký vzťah k firme. Bol to človek, ktorý pre udržanie si svojej vedúcej stoličky urobil čokoľvek.
Napriek tomu som ho rešpektovala. Tak ako všetkých pred ním. Vedela som, že jedného dňa ho vymení ďalší a ďalší, kým my budeme v práci pokračovať. Spomenula som si na neho po rokoch.
Aj na to, ako ma o piatej ráno navštívil v práci rovno z nočného záťahu. Kým ja som pracovala, stál mi za chrbtom a v opitosti predviedol najplytkejšie manažérske kecy, aké dokáže vypovedať len zneistený a zakomplexovaný človek. Na viac totiž nemal. Okrem toho vedel, že ho odborne kedykoľvek vopchám do vrecka. Vyhodila som ho z kancelárie.
V prípade, že Vás článok na www.dalito.sk zaujal, pokračovanie nájdete TU.