Neodškriepiteľným faktom je, že jednou z výhod práce z domu je aj to, že si do vane môžete ľahnúť kedykoľvek, aj medzi virtuálnymi stretnutiami. Vlastne aj počas nich, stačí si počítač správne nastaviť. Pozerala som na dve malé kačičky plávajúce vo vani okolo mňa a povedala si: „Je to tu! Práve som sa z home officu definitívne zbláznila!“
Upokojovala som sa spomienkami na videá z celého sveta, kde aj vysokí manažéri odbiehajú v saku a trenkách od kamery, ale vnučkine kačičky v mojej vani ma celkom vystrašili. Vlastne ani neviem ako sa do vody dostali. Už strácam aj pamäť? Do desiatich minút som si diagnostikovala aj pokročilého Alzheimera. Okrem toho, že po dvoch rokoch pandémie mám už pocit, že sa mi rozpadne celé telo.
Ďalšie dva roky práce z domu sú už aj na mňa dosť. A niečo mi hovorí, že v tom nie som jediná. Najmä zamestnanci v informačných technológiách, marketingu alebo ekonomike a financiách. Aj novinári. Neznášam rozhovory po internete. Často skončia skôr ako sa začali. Osobný kontakt, pohľad z očí do očí… neviem to dať bez toho.
Niekto sa na to sťažuje po dvoch rokoch, ja už po štyroch práce z domu, aj keď pred pandémiou som aspoň lietala za respondentmi, ale potom rovno domov za počítač. Život to totiž na čas zariadil inak. Po dvoch rokoch, keď sa to konečne malo zmeniť, prišla pandémia. Čo by som dnes po takej dlhej dobe dala za hurhaj v redakcii, keď som za dvere vyhadzovala kolegov, ktorí náhodou nemali čo robiť. Keď som o tom, ako neznášam prácu z domu, hovorila kamarátkam ešte pred pandémiou, len mávli rukou „ako mi v dobrom závidia“. Nerozumeli mi. Dnes mi volajú, ako to tak dlho v zdraví môžem vydržať. „Nevydržala som! Kúpem sa s kačičkami!“ zasmiala som sa do telefónu a poslala im dôkaz.
V prípade, že Vás článok na www.dalito.sk zaujal, pokračovanie nájdete TU.