Tak veľmi ma mrzia chyby, ktoré som urobila, robím a aj urobím. Najčastejšie pre nával práce. Najmä gramatické, keď celý deň do noci píšem na počítači a v istom momente už nevidím ani softvérom vyznačené preklepy. Najčastejšie elementárne chyby, za ktoré sa idem od hanby prepadnúť pod zem.
Chyby robíme všetci a celý život. Nikto nie je dokonalý. Záleží len na tom, aké veľké sú. Ak nie sú zásadné a naozaj veľké, človek by mal dostať druhú šancu. Kultúra pochybenia a kritizovania všetkého však mnohých o ňu pripravuje. Kto nás to naučil?
Raz som si prečítala ako sa pred študentami pomýlil profesor. Väčšina študentov sa začala smiať, pretože profesor urobil zjavnú chybu. 9 x 10 = 91. Profesor počkal kým smiech stíchne a potom povedal: „Zámerne som spravil chybu, aby som vám niečo ukázal. Vyriešil som deväť vecí správne a urobil len jednu nepozornú chybu. Miesto toho, aby ste mi pogratulovali, že som vyriešil 9 z 10 problémov ste sa smiali na mojej chybe. A tak ste presne ukázali ako funguje spoločnosť. A to je veľmi smutné, ale nanešťastie pravdivé.“