Deti, že sa nehanbíte!

Pracujete celý život. Nepýtate, nestážujete sa, skôr pomáhate, bojujete, pracujete, že ani neoddychujete a hlavne vychovávate milované deti, pre ktoré urobíte maximum. Ste im vzorom čestného človeka. Urobíte všetko, aby ste ich do sveta vypustili múdre aj vzdelané, rozhľadené aj priebojné. Hrdé, ale slušné, ochotné pomôcť tým, ktorí to naozaj potrebujú.

Počas prijímacieho obdobia prebdiete s nimi noci, či sa na univerzitu dostanú a či nie. Čo ak a čo potom… Trpíte s nimi aj sa radujete. Popritom zabudnete, že to už nie sú deti, ale dospelí, ktorí už majú nárok samostatne žiť. Ale čo je to samostatne? Doba sa zmenila a to, čo kedysi bolo nepredstaviteľné sa dnes objavuje v mnohých rodinách. Stačí oslava prijatia na vysokú školu s kamarátmi a všetko je inak.

Zákonná vyživovacia povinnosť

„Je vašou zákonnou povinnosťou vyživovať ma až do konca štúdia!“ zaznieva dnes v niektorých rodinách. Niekde si pomýlené deti v lepšom prípade pýtajú len prídavky na dieťa, inde stovky eur. Však odchádza z domu do podnájmu, aj keď môže ďalej bývať u rodičov, tak ma predsa „musia“ živoť! „Musíte mi na nájom zo zákona prispievať, však ešte študujem! Máte voči mne stále vyživovaciu povinnosť!“
Máte dobrý pocit, že ste vychovali schopné samostatné dieťa, zároveň si kladiete otázku, kde ste urobili chybu? Naozaj je to tým, že ste ho podporovali vo všetkom a dali mu maximum, ktoré ste si mohli dovoliť? Kde sme urobili chybu? Pýtajú sa mnohí rodičia.