Etický kódex na pracovisku: Kedy môže zamestnávateľ nariadiť „dress code“?

Každý zamestnávateľ má právo predpísať druh odevu, ktorý chce, aby jeho zamestnanci nosili. Pri výkone určitých povolaní je vhodný odev dokonca nevyhnutný. Aj keď vnútorné smernice neurčujú štýl, i tak platia kultúrne a spoločenské zásady.

Právna úprava

V Zákonníku práce sa priamo neuvádza, že zamestnávateľ má právo predpísať štýl obliekania. Avšak, povinnosťou podriadeného je odo dňa vzniku pracovného pomeru dodržiavať pracovnú disciplínu. Tá predstavuje súhrn povinností, ktoré sú platné na pracovisku a mimo neho.

Obsah interných nariadení vytvára zamestnávateľ v súlade so zákonom. Práva a povinnosti zamestnanca sú ukotvené v právnych predpisoch, pracovnom poriadku alebo kolektívnej a pracovnej zmluve. V rámci toho môže vedenie firmy definovať aj dress code. Zamestnanci o pravidlách obliekania musia byť vopred oboznámení.  

Požadované oblečenie musí byť vždy v súlade s dobrými mravmi. Nadriadený nesmie predpísať mini sukne alebo hlboký výstrih. Každé zavedenie povinného odevu musí byť opodstatnené a možné dodržať. Nesmie sa od zamestnancov s nízkym príjmom vyžadovať nosenie značkových kúskov. Predpis vždy musí súvisieť s vykonávanou prácou. Napríklad, účtovníčka nemusí nosiť odev s logom firmy.

Ak sú právne nariadenia dodržané, zamestnanci musia stanovený dress code dodržiavať. Pri opakovanom porušovaní či napomenutí, môže byť pracovný vzťah ukončený výpoveďou.

Obliekanie na pracovisku má vždy svoje pravidlá

Ak zamestnávateľ zavedie dress code, malo by byť určené aj to, v akých situáciách. Dôraz na celkový vzhľad sa kladie najmä pri riadiacich pozíciách a externej komunikácii. Napríklad, manažéri by mali nosiť oblek a červenú kravatu. Manažérky zase sukňu po kolená, blúzku a lodičky. Buď po celú pracovnú dobu alebo len pri jednaní s klientmi a zákazníkmi. Mnohé firmy a úrady majú zavedené takzvané neformálne piatky. To znamená, že zamestnanec sa v určený deň môže obliecť ležérne.

Niektorí zamestnávatelia nechcú, aby ich podriadení počas teplých dní nosili otvorenú obuv. Rovnako, aby sa na pracovisku prezúvali do papúč. Určené môžu byť aj farby, ktoré sú alebo nie sú v práci akceptované. Za vhodné kúsky sa nepovažujú ani krátke nohavice, roztrhané rifle, tričká s potlačou či tielka.

Druhy dress code

Spôsob obliekania predstavuje súhrn nepísaných pravidlách, nie len striktné vymedzenie. Laicky povedané, kultúru obliekania. Čo sa na aké príležitosti hodí, naopak, čo má radšej ostať v šatníku.

Pri výkone určitých povolaní, oblečenie plní nie len reprezentatívnu, ale i poznávaciu a ochrannú funkciu.

Existuje niekoľko druhov, ktoré sa líšia mierou formálnosti:

Uniformy

Nosenie uniforiem podlieha najzáväznejším pravidlám. Slúžia na vytváranie imidžu danej spoločnosti. Najčastejšie sa využívajú firemné farby, symboly a logá. Plnia jasnú rozlišovaciu funkciu. Príznačné sú pre pracovníkov policajnej, vojenskej služby, v doprave, pre zdravotníkov či športovcov.

Špecifickým prípadom sú predpisy v súvislosti BOZP. Zahŕňajú odevy a pomôcky, ktoré slúžia na ochranu zdravia. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnanom poskytnúť pracovné rukavice, prilbu, plášť, jednorazové pomôcky a podobne. Pri manuálnej práci sa vyžaduje pevná pracovná obuv či montérky.

Čo sa týka štátnych zamestnancov, tí to majú so vzhľadom o niečo ťažšie. Nemali by na seba priťahovať pozornosť tetovaním alebo prehnanými piercingami. Veľký dôraz sa na to kladie najmä pri policajtoch a vojakoch. Ozdoby na tele sú prípustné, ale nemali by byť na viditeľnom mieste a mať nemorálny význam. Podobné pravidlo platí pri lekároch, učiteľoch alebo úradníkoch.

Akékoľvek vylepšenie je prípustné, pokiaľ je prekryté predpísaným odevom. Vlastný štýl ako sú farebné vlasy, extravagantné kúsky oblečenia alebo výrazný make-up, podporujú skôr umelecký a zábavný priemysel.

Strict dress code alebo dress code business

Prísny formálny dress code sa týka aj vrcholového manažmentu a advokátskej či finančnej činnosti.

Muži by na pracovisko a ku klientom mali chodiť oblečení v tmavých tónoch a bielej či pastelové košeli. Súčasťou by mala byť kravata, ktorá oproti zvyšku nebude pôsobiť rušivo. Nutnosťou sú okrem toho aj tmavé kožené šnurovacie topánky. Ponožky je vhodné zvoliť taktiež v nevýraznej farbe.

Ženám sa odporúčajú sukňové kostýmy v kombinácii s bielou blúzkou. Nutnosťou sú silonky a lodičky. Ideálna výška podpätku je 2-6 cm. Šperky a iné doplnky by mali byť jednoduché a decentné. Rovnako aj make-up a úprava vlasov.

Business casual

Oproti predchádzajúcim typom je umiernenejší. Vyžaduje sa najmä v menších a stredných podnikoch a na úradoch.

Zamestnanci nemusia nosiť sakový komplet, kravaty, ani lodičky. Platí len pár zásad. Oblečenie by malo byť predovšetkým slušné. To znamená, vyhnúť sa voľnočasovému štýlu. Tiež farebným látkam, priesvitným materiálom a nápadným vzorom.

Vhodnou voľbou môžu byť jednofarebné nohavice, top s dlhým rukávom, polokošela alebo menej formálne šaty.

Casual

V tomto prípade sa druh oblečenia prispôsobuje činnosti a postaveniu vo firme. Jednotlivec môže nosiť to, v čom sa cíti pohodlne. Pri práci s ľuďmi by to však nemalo byť nič pohoršujúce.

Pre viac užitočných tipov, odporúčame prečítať si: Rozdiely v odmeňovaní: Prečo ženy zarávajú menej ako muži?