Filozof Juraj Hvorecký sa venuje aplikovanej etike technológií: Nikdy pred tým nebol taký záujem o moju prácu ako teraz

Juraj Hvorecký študoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave a na Slippery Rock University v Pennsylvánii. Pôsobí na Filozofickom ústave Akadémie vied Českej republiky. Špecializuje sa na filozofiu mysle, kognitívne vedy a aplikované etiky v oblasti technológií a inštitúcií. Venuje sa aj popularizácii spoločenského a humanitného bádania.

Prednášal v mnohých krajinách Európy. Je spoluautorom knihy Základní pojmy filosofie jazyka a mysli. Nedávno spolueditoval zborník o filozofii vedomia Conscious and Unconscious Mentality, ktorý vyšiel v prestížnom vydavateľstve Routledge. Ako dospelý našiel cestu ku kresťanstvu a k cirkvi. Veľkú rolu v tom zohrala kresťanská viera jeho manželky a tiež poznanie intelektuálnych dejín Európy. Jeho brat Michal je známy spisovateľ.

Ak dovolíte, v tomto predvianočnom čase začnem rozhovor vaším príbehom. Príbehom filozofa, ktorý našiel kresťanskú vieru a vstúpil do spoločenstva evanjelickej cirkvi. Bolo to vo vašom prípade postupné poznanie alebo rozhodol jeden silný zážitok?

V mojom prípade išlo o postupný proces, v ktorom veľkú rolu zohrala viera mojej manželky a súčasne moje uvažovanie nad miestom luteránskej cirkvi v dejinách spoločnosti.

Vždy som považoval za mimoriadne dôležité synodálne usporiadanie cirkevných záležitostí, ktoré je predchodcom moderného lokálneho parlamentarizmu, a tiež vplyv protestantizmu na rozvoj kapitalizmu a prosperity. K celoeurópskym trendom, akými sú podpora národných jazykov, rozvoj školstva alebo kníhtlače, ktoré mimoriadne skvele spracoval Heinz Schilling v knihe Martin Luther, sa pridáva lokálne poznanie. Formovanie moderného Slovenska, jeho spisovného jazyka, začlenenie do Československa i protifašistické povstalecké vystúpenie sú nemysliteľné bez luteránov, hoci u nás ich vždy bola len malá menšina.

Spomenuli ste vplyv protestantizmu na rozvoj kapitalizmu a prosperity. Tu mi napadá Max Weber a jeho dielo Protestantská etika a duch kapitalizmu. Je to bezpochyby jedno z jeho najslávnejších, ale aj najdiskutovanejších diel. V niečom prekonané, no v otázke etiky podnikania stále inšpirujúce.

Je to skvelá knižka. Mimochodom je pozoruhodné, že výber z Weberových diel vyšiel zásluhou profesora Novosada už za socializmu. Aj keď má toto dielo aj svojich kritikov, stále platí, že protestantizmus zohral pri prerode feudalizmu v raný kapitalizmus rozhodujúcu úlohu. Dôraz na konanie toho najlepšieho, či už v práci alebo doma, individualizmus a morálny imperatív dôvery, ktorý tak dôsledne analyzuje Adam Smith, mali na formovanie súčasnej západnej civilizácie obrovský vplyv.