Peter Stano vyštudoval žurnalistiku, šestnásť rokov pôsobil v rôznych verejnoprávnych médiách vrátane BBC World Service a Deutsche Welle. Pôsobil ako hovorca ministerstva zahraničných vecí, potom pracoval na slovenskom zastupiteľstve v Bejrúte ako konzul a zástupca veľvyslanca a neskôr v ústredí ako veľvyslanec s osobitným poslaním pre migráciu. V rokoch 2011-2014 pôsobil v Európskej komisii ako hovorca komisára pre rozširovanie a susedskú politiku Štefana Füleho z Českej republiky. Po nástupe novej Európskej komisie roku 2019 sa stal hlavným hovorcom pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie. Ovláda päť jazykov, dohovorí sa ďalšími dvomi.
V rozhovore sa dozviete:
- Ako sa stal hovorcom Európskej komisie
- Čo všetko patrí k jeho práci a aký je jeho bežný pracovný deň
- Či musí niekedy vysvetľovať, že nie je zo Slovinska, ale zo Slovenska
- Čo si myslí o útokoch na novinárov a nepohodlné médiá na Slovensku
- Ako vníma prienik dezinfoscény do politiky
Vyštudovali ste žurnalistiku, pôsobili ste v domácich aj zahraničných verejnoprávnych médiách. Boli ste hovorcom ministerstva zahraničných vecí, pôsobili ste ako diplomat a v roku 2019 ste sa stali hlavným hovorcom pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ. Ako ste sa k tejto pozícii dostali?
Úprimne povedané, ani sám neviem. Dodnes sa čudujem, ako som sa ocitol v pozícii, keď v mene Európskej únie odpovedám médiám z celého sveta na otázky týkajúce sa postojov a konania Únie v zahraničnej, obrannej a bezpečnostnej politike. V praxi to bolo tak, že v septembri 2019 som mal telefonát z Bruselu s otázkou, či by som mal záujem o miesto v hovorcovskej službe novoformovanej Európskej komisie pod vedením jej budúcej predsedníčky Ursuly von der Leyenovej.
Predpokladám, že aj na takéto pozície je silný lobing. Rozhodlo vo váš prospech to, že ste s touto prácou už mali skúsenosti? Pretože ako hovorca Európskej komisie ste pôsobili už v rokoch 2011-2014.
Je pravda, že veľa kľúčových pozícií v štruktúrach Európskej únie sa obsadzuje na základe národného lobingu. No v mojom prípade buď nejde o kľúčovú pozíciu, alebo ide o výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo. Nikto za mňa neloboval. Ministerstvo zahraničných vecí sa o tom dozvedelo, až keď som si pýtal povolenie na prácu pre inštitúciu Únie. Predpokladám, že šéfovi komunikačného tímu novej predsedníčky Európskej komisie sa dostal do rúk môj životopis a referencie z čias môjho prvého pôsobenia v hovorcovskej službe Komisie v Bruseli. Na základe toho si vyhodnotili, že môj profesijný profil sa zhoduje s tým, čo hľadali. Stále to však považujem za malú záhadu a zázrak, pretože Brusel je plný šikovnejších a schopnejších ľudí a mnohí z nich idú aktívne za pozíciami, ktoré považujú za zaujímavé a majú pri tom aj primeraný lobing. V mojom prípade to bol „iba“ životopis a pohovor.