Lajknúť alebo nelajknúť?

Dať priateľom vedieť, že na nich myslíte a že sa tešíte z ich fotografií na sociálnych sieťach je v 21. storočí už často prejavom digitálnej ľudskosti. Nie je to však nebezpečné?

Na sociálnej sieti nemám zverejnených priateľov. Kedysi som mala, dnes už nie. Stačil na to jediný deň, keď som sa hnala mestom v domnienke, že ide o pracovné stretnutie, ktoré sa však skončilo mojim zvýšeným hlasom a buchnutými dverami tak, že vo výškovke sa zárubne otriasali ešte desať minút po mojom odchode.

„Však máme spoločných priateľov“

Človek z mojich „priateľov“ na FB si totiž môj zoznam ľudí vysvetlil po svojom a pred nariadeným sa chvastal, „akú osobu“ pozná. V kancelárii sa aj pred nadriadeným bránil, veď sme si blízki „lebo máme spoločných priateľov na FB“. Išlo ma rozhodiť, lebo po ceste k nim „na pracovné stretnutie“ som takmer havarovala, aby som prišla včas a zrušila iné stretnutie, aby som na mieste zistila, že ich zaujímajú iba moje kontakty a ešte by mohli na mne aj zarobiť. O pôvodnom dôvode nášho údajne obchodného stretnutia ani chýru. „Však máme toľko spoločných priateľov,“ bránilo sa indivíduum, ktoré som kozmickou rýchlosťou vymazala zo siete aj môjho života.