Lucia Strnad Muthová: „Najťažšie je pre mňa povedať, že odpovedať nebudeme.“

• Nie je to príjemné byť pomysleným mlynským kameňom medzi manažérom a novinárom
• Nahnevaný klient povie vždy len svoju verziu
• Žiadna chyba nie je taká, aby sa nedala napraviť
• O neskorú odpoveď už nikto nestojí
• Už píšem viac spokojných SMS-siek, aby ocenenie nezostalo len v mojej hlave, ale dostalo sa k tomu, kto si ho zaslúži

Lucia Strnad Muthová pracuje v jednej firme od roku 1999. Keby jej pred 23 rokmi niekto povedal, že v poisťovni bude pôsobiť tak dlho, neuverí. Ekonomická oblasť bola pre ňu neznámou. Vyštudovala totiž žurnalistiku a politológiu a vždy viac inklinovala k žurnalistike. Veď už jej mama vlastnila regionálne noviny, v ktorých vyrastala aj profesionálne. Po skončení štúdia v nich riadila redaktorský tím a myslela si, že tu ostane navždy. Dnes je riaditeľkou odboru komunikácie a hovorkyňou Allianzu – Slovenskej poisťovne a je dvojnásobnou držiteľkou ocenenia „Hovorca roka“ v kategórii Privátny a komerčný sektor. Rodáčka z Považskej Bystrice, ktorá má v kancelárii viac ako dvadsať ocenení za komunikáciu, ku ktorým najnovšie pribudlo ocenenie Hermes Komunikátor roka 2021 v sektore poisťovne, má medzi novinármi meno náročnej profesionálky aj na seba. V poisťovni má už piateho šéfa (CEO), dvaja boli zo zahraničia.

Musel to byť pre teba asi šok, dostať ponuku do finančného domu.

Myslela som si, že to bude náročné, keďže z ekonomiky som mala len základy, čo bolo podľa mňa na takú odbornú prácu málo.

Základy, to znamená, mal dať-dá?

(smiech) Jednoducho som bola príliš mladá a neskúsená a základy ekonómie mi prišli málo na to, aby som rovno hovorila za najväčšiu poisťovňu na trhu, vtedy ešte v niektorých oblastiach monopolnú. Prvé vyjadrenie za poisťovňu som nahrávala pre najsledovanejšie večerné televízne spravodajstvo už po 14 dňoch v novej pozícii.  

Podľa toho, čo hovoríš, ten, kto ťa oslovil, musel byť v tom čase asi dosť odvážny…

Celé to bola zhoda okolností, lebo ma oslovili na úplne inú pozíciu – „hovorcovať“ politikovi. Tak dlho sa však výberové konanie naťahovalo, že mi medzitým ponúkli hovorcovskú pozíciu v poisťovni.

Pre novinára je ekonomický rezort veľmi ťažký aj na komunikáciu…

Keď sa spätne na to pozerám, tak v podstate všetko, čo chceš robiť dobre, je ťažké. Aj poisťovníctvo, ktoré je podľa mňa ešte náročnejšie ako bankovníctvo, lebo s bankou sa človek kontaktuje takmer denne. No s poisťovňou nie. Celá táto oblasť bola kedysi ťažkopádna, poistné podmienky boli písané veľmi komplikovane. Bola to a stále je výzva všetko zjednodušovať.

Predpokladám, že v tom čase ešte komunikačné oddelenia, ako ich poznáme dnes, neexistovali.

Presne tak. Vtedy firmy ešte nemali ani pozície tlačových hovorcov a firemná komunikácia bola na Slovensku len v začiatkoch. Veľmi som oceňovala, že napriek tomu, že v tom čase bol ešte väčšinovým vlastníkom štát, manažment si uvedomoval, že komunikácia je dôležitá. Takže som nastúpila rovno do kancelárie prezidenta ako hovorkyňa firmy. Už tu fungovala interná komunikácia v podobe interného časopisu a postupným vývojom sme spojili sily a vytvorili celé oddelenie, teda mikro komunikačný tím, ktorý je v porovnaní s niektorými inými firmami stále mikro. (smiech)

Informácie o poisťovniach sú skôr iba negatívne. Najmä o tom, že ich klient nezaujíma, jedine zisk…

Myslím si, že to stále pretrváva. Na rozdiel od iných trhov, u nás sa dookola medializujú len negatívne prípady. Aj dnes sa stáva, že nás novinári oslovia až po nahratí sťažnosti klienta, a to znamená, že pripravovanú reportáž už „nehodia do koša“. Ak sa po doplnení faktov ukáže, že sme nepochybili, spracujú to iba „tak osvetovo“. V princípe to však vždy vyjde v neprospech poisťovne. Chápem, že médiá sa snažia byť na strane čitateľov, divákov či poslucháčov, ale o to ťažšia úloha to je pre komunikačné tímy poisťovní.

Gro práce tvojho tímu je zlepšiť imidž poisťovníctva?

Dovolím si povedať, že ani ja a ani kolegovia z iných poisťovní nie sme naivní, že naším profesionálnym pôsobením zmeníme imidž poisťovníctva zo dňa na deň. Určite to nie je na Slovensku jednoduché. Napríklad v krajinách, kde mávajú naozaj obrovské živelné udalosti, ľudia vedia oceniť prácu poisťovní. Po takých skúsenostiach sa na ne potom pozerajú inak. Toto je však časť komunikácie smerom ku klientom a verejnosti, veľkú časť našej agendy tvorí interná komunikácia k našim kolegom.

V prípade, že Vás článok na www.dalito.sk zaujal, pokračovanie nájdete TU.