Michaela Kollárová si plní sen v štátnej správe: „To je na tom to divoké, keď po zmene vlády vás nové vedenie nepozná a je politicky nastavené, uznáva len „svojich“ ľudí.“

Obrana, technológie či vývoj a inovácie v oblasti obrany, svet prevažne mužov. Michaela Kollárová, ktorá je členom Správnej rady NATO akcelerátora Diana a tiež Rady investorov NATO inovačného fondu pôsobí na Ministerstve obrany SR ako riaditeľka plánovania investícií a financovania projektov. V minulosti pôsobila vo viacerých riadiacich funkciách verejnej i štátnej správy, kde sa venovala najmä investičným a rozvojovým projektom. NATO v súčasnosti začína budovať inovačnú sieť s cieľom trvalej udržateľnosti technologických výhod. Je to spôsob, ako rýchlejšie a flexibilnejšie reagovať na nové bezpečnostné výzvy. Máme vôbec na Slovensku vývojárov, firmy a spoločnosti schopné byť prínosom pre alianciu v tejto oblasti? „Členstvo v NATO nám umožňuje spoločne s ostatnými spojencami a partnermi budovať spôsobilosti, ktoré by sme samostatne neboli schopní zabezpečiť,“ zdôrazňuje Michaela Kollárová, ktorá si svoj pracovný sen plní v štátnej správe.

V minulosti ste pracovali v rôznych riadiacich funkciách verejnej i štátnej správy a venovali ste sa najmä investičným a rozvojovým projektom. Dnes je vaša práca spojená s obranou a bezpečnostnými otázkami. Keď si spomeniete na študentské časy, mali ste takéto ambície?

Mala som ambíciu pracovať na Ministerstve životného prostredia. V tej dobe som na pohovoroch počula z každej strany: „Nemáme kapacitné miesta, nemáte prax…“. Plno frustrujúcich reakcií. Tak som skúsila privátnu sféru, potom komunálnu sféru, no svoj zámer som nevzdávala. Na jednom pohovore roku 2008 mi spravili profil a tam som vlastne prišla na to, že som skôr technický typ. Uspela som a začala som sa venovať národnej a medzinárodnej agende v oblasti inventarizácie a financovania emisií z rôznych druhov dopravy. Takže odvtedy sa venujem témam finančných nástrojov, investícií a inovácií.

No a dnes som na Ministerstve obrany, kde riadim a koordinujem investície, projekty vo všetkých civilných oblastiach, či už v oblasti sanácií, vojenskej polície, zdravotníctva, múzejníctva, inovácií, hybridných hrozieb a mnoho ďalších. Na Ministerstve obrany som v podstate našla všetko, čomu som sa od roku 2004 venovala.

Predpokladám, že s vašimi skúsenosťami by ste mohli pracovať aj v zahraničí, prípadne u nás v súkromnom sektore. Prečo ste zostali na Slovensku a v štátnej správe?

Netajím, že som mala a stále mám aj iné ponuky. No ostávam verná službe štátu. Znie to možno zvláštne, no patrím medzi ľudí, ktorí chcú našu krajinu posúvať ďalej, dosahovať výsledky a pomáhať k úspešným príbehom.

Nepatrím medzi tvrdých kritikov, ktorí neprinášajú riešenia a trávia čas len negatívami. Som skôr optimista, krízový manažér a veci vybavujem a delegujem hneď bez zbytočnej straty času. Za tie roky viem porovnať rôzne situácie i výsledky a viem, že niekedy stačí veci len trochu zmeniť, upraviť, aby fungovali. Nemením všetko hlava nehlava. Nie raz som navrhovala a budovala veci takpovediac na zelenej lúke a za krátky čas boli výsledky, a to aj vďaka silnému tímu.

To je to, čo vám na tejto práci dáva zmysel?

Áno. Mám zásadu nepozerať sa späť, no v tomto prípade, pokiaľ sa vrátim v čase, vidím, že veľa vecí funguje a vidno hmatateľné výsledky. Dáva mi zmysel, že pôsobím v systéme štátu. Samozrejme okúsila som rôzne vlády a ako štátny zamestnanec vnímam aj zásadné rozdiely a prístupy jednotlivých lídrov, mojich šéfov.