Najzbabelejší manažéri v mojom živote: Veci som si zbalila za desať minút

Presne v tento deň pred ôsmymi rokmi som po 15 rokoch odišla z práce, ktorej som venovala nielen môj život, ale aj zdravie. Neľutujem nič, aj keď to boli najkrajšie roky môjho života. Tento deň je pre mňa však spomienkou na najväčších amatérov a zbabelcov, akí ma kedy riadili. Prežívala som to intenzívne preto, že doma ma vždy čakal skúsený manažér, ktorý len oči otváral, čo si v štátnej inštitúcii môže nadriadený „dovoliť a ako sa podľa niekoho dajú akože riadiť ľudia“.

Svoje pracovné miesto som po 15 rokoch vysťahovala za desať minút a vrátila sa k najbližším domov, ktorí to roky so mnou trpeli. Vedeli, že svoju prácu milujem. Za desať minút doslova aj dopísmena.

Nekonečné nočné telefonáty

Bol to jeden z ďalších večerov, keď manžel aj dcéra museli po odvysielaní večerného spravodajstva STV-RTVS trpieť jeden z ďalších telefonátov, keď sa niekomu niečo nepáčilo. Od ministrov a hovorcov až po nadriadených. Vlastne komukoľvek. Tento večer pred ôsmymi rokmi to bol editor, ktorý mal už po výmene názor v redakcii pocit, že ešte všetko nedopovedal. Jeho telefonát sa zmenil na prudkú výmenu názorov, v ktorej som povedala, že už mám toho ich amaterizmu a nerozhľadenosti dosť a ak mi dajú ročné odstupné, okamžite odídem. Že už tých spôsobov „našich ľudí v redakcii“ mám po krk.