Nekultúrne rifle v kultúrnom divadle

Už som sa začala strachovať, že fakt starnem. Ako teda, starnem, ale v hlave to mám stále nastavené na mladú aj podľa vekového priemeru priateľov. Takže je bežné, že mi pri spoločných stretnutia dodnes „nestíhajú“.

No a ja zasa „nestíham“ tým, ktorých stretávam v divadle, kde chodievam naozaj často. Je to jedna z mála možností, kde môžem vycibriť intelekt od internetu, kde mentálna výbava mnohých z nás dostáva posledné roky poriadne zabrať. Pri reakciách v komentároch mám čo robiť, aby som si udržala úroveň zmyslov slušného človeka. Najčastejšie v teplákoch povaľujúca sa po byte ako daň za prácu z domu. Home office to vám je jednoducho zabijak mnohého, bez čoho ste si pred rokmi nevedeli život ani predstaviť.

Šeky za (ne)kultúru

O to viac sa rada slávnostne oblečiem, konečne upravím vlasy inak ako do drdola, dokonca si ich predtým aj učešem a sotva udržaním rovnováhy na vysokých topánkach, v ktorých idem pri každom kroku umrieť od bolesti, vyrážam do kultúrneho prostredia divadiel. Bohužiaľ, pre mňa medzi aj množstvo nekultúrnych divákov.