Odborník na etiketu Marek Trubač: „Do študentského rozhlasu ma zobrali za 5 litrov vína. Možno keby im nechutilo, nikdy by som nerobil ani u prezidenta.“

Je vyštudovaným vinárom, nie novinárom. Okúsil aj krátku, ale veselú kariéru dídžeja, no život ho priviedol k novinárskej profesii. Od toho už bol len krôčik do Prezidentského paláca, kde pôsobil ako hovorca po boku vtedajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča. Marek Trubač je jeden zo šiestich ľudí v krajine, ktorí od roku 1993 nastúpili do funkcie hovorcu prezidenta/ky SR. „Viem, že niektorí zo škodoradostných novinárov sa sústreďovali na brbty pána prezidenta, kedy skomolil nejaké meno, či názov. Pri takej frekvencii verejných vystúpení sa skrátka niekedy ten jazyk pošmykne. Viete, že aj my sami sme sa niekedy na tom s pánom prezidentom zasmiali?!,“ spomína po rokoch Marek Trubač. Dnes je odborníkom na etiketu, no na víno a svoju pôvodnú profesiu rozhodne nezanevrel…

Od vína k novinárčine

Odborník na etiketu Marek Trubač pred rokmi ako študent vôbec netušil, že sa od vinárstva dostane až k novinárčine. „Som vyštudovaný vinár, nie novinár. Ale rád som sa uvádzal ako no-vinár, pretože väčšiu časť tohto povolania som vyštudoval (úsmev). Chodil som na strednú vinársku školu do Modry,“ rozhovorí sa Marek, ktorý po štúdiách vinárstva a vinohradníctva pokračoval na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

Pôvodne naozaj chcel robiť v tomto odbore, pretože vinárstvo patrí medzi rodinné tradície. Náhoda ho počas vysokej školy zaviala k „mikrofónu“, a vo voľnom čase pôsobil ako moderátor internátneho rozhlasového štúdia tzv. IRŠ-ka.

„Keď som bol prvák na vysokoškolskom internáte sme mali drôtový rozhlas zavedený do každej izby. Bol mimoriadne počúvaný, pretože komerčné rádiá vtedy boli ešte len v plienkach a študenti na izbách nemali internet, mobily, či tablety. V pondelok večer bola veľmi obľúbená relácia „Zlatka“, kde si ktokoľvek mohol za 1 korunu nechať zahrať ľubovoľnú pieseň. Ja som mal v ten deň meniny, tak som im do študentského rozhlasu priniesol 30 korún a dal som si zahrať 30 piesní s rovnakým venovaním. Po asi desiatej skladbe ma moderátorka vyzvala, aby som prišiel do štúdia, že nech si tie piesne uvádzam sám. Prišiel som aj s 5 litrovým demižónom červeného vína a už si ma tam nechali až do konca štúdii na vysokej škole. Neviem či pre víno, alebo že sa im zapáčilo, ako som moderoval. Možno keby som vtedy nepriniesol ten demížónik, nebol by som býval neskôr pracoval ani v televízii a zrejme by som ani nebol hovorcom prezidenta,“ zasmeje sa Marek Trubač.

Po škole mu prišlo moderovanie ako zaujímavá voľba a tak sa namiesto vinohradu ocitol v rozhlasovom štúdiu. „Bavilo ma moderované pásmo s hudbou, no voľné mali iba miesto správara a tak som „kariéru“ začal ako moderátor spravodajstva v Rádiu Nitra. Postupne som vystriedal niekoľko rozhlasových staníc, až kým som nezakotvil v televízii VTV ako reportér spravodajstva,“ vysvetľuje vyštudovaný vinár, ktorý často zabával kolegov v spravodajstve práve historkami z dídžejovania.  „Spomínam si, že keď sme si chceli do IRŠka kúpiť nové CD-čka s aktuálnymi discohitmi, tak sme raz zobrali kšeft a ozvučovali politický míting KDH v Nitre, alebo sme začali do vysielania v raných 90-tych rokoch púšťať reklamy na poisťovne a cestovky a tak sme sa vedeli uživiť. Peniaze sme použili na novú techniku, svetlá, či hudobné nosiče,“ vracia sa do minulosti Marek.

Paradoxne sa šetriť najviac naučil nie počas štúdia, ale v prvej súkromnej televízii VTV, na ktorú aj tak nedá dopustiť. Bežne totiž nevyplácala mzdu aj mesiace. Práve tam získal „rýchlokurz“ televízneho spravodajstva. Jednoducho bol hodený do vody a musel sa naučiť plávať. S úsmevom spomína na to, ako sa s kolegami skladali na slivky, ktoré chodili kupovať na domáci trh, aby „nezomreli od hladu“.

„Televízia mala finančné problémy. V redakcii bola obrovská fluktuácia, no napriek tomu jej základ tvorili skúsení profesionáli, ktorí sa neskôr stali aj výraznými postavami na mediálnom trhu. Stretol som tam skvelých ľudí, s ktorými sme priateľmi dodnes,“ spomína na nezabudnuteľné časy VTV, kde občas miesto výplaty ponúkli zamestnancom kozmetiku, ktorú firma vybártrovala. Mnohých redaktorov to citeľne zasiahlo. „S výplatami vo VTV na sklonku 90-tych rokov to bolo ako s počasím. Nikdy sme nevedeli, kedy prídu a či bude výplata celá, alebo len čiastka. Niektorí majú dodnes nevyplatené státisíce v korunách. Ja som tam však robil len necelý rok a dostal som príležitosť moderovať spravodajstvo v novej Televízii LUNA. Mojou jedinou podmienkou bolo, aby som sa popri moderovaní dostal aj do terénu, pretože prácu reportéra som miloval,“ spomína Marek.

TV do tretice

 „V Lune, ktorá začala vysielať v septembri 1999 sme boli spolovice pozbieraní z už skúsenejších novinárov a zvyšok doplnili nováčikovia. Neboli to len absolventi žurnalistiky a možno aj preto sme tam vytvorili zaujímavý spravodajský tím. Šéfkou bola Anka Ghannamová, ktorá prišla z Markízy. Dala vtedy príležitosť mnohým mladým reportérom, či moderátorom, ktorí sa napokon v televíznom éteri uchytili,“ hovorí Marek Trubač. „Ja som žurnalistiku neštudoval a mojou výhodou bolo, že na reportáž som sa pozeral neodborne, laicky. Ako divák. A práve to mi často pomohlo. Na druhej strane, vyštudovaní novinári mali svoje reportážne schémy, postupy a odborné parametre, ktoré sme sa my „neštudovaní“ od nich učili.“

Žiaľ, ani táto súkromná televízia „neprežila“ a Marek si povedal, že do tretice všetko dobré a v lete 2001 povedal áno ponuke Martina Lengyela, zakladateľa prvej spravodajskej televízie TA3. Patril medzi prvých 15 ľudí, ktorí tvorili nový televízny formát. „Spravodajstvo zakladal vtedajší šéfredaktor Zdeněk Šámal, ktorý neskôr zakladal českú verejnoprávnu spravodajskú stanicu ČT24 a dnes je riaditeľom spravodajstva Českej televízie. Veľa som sa od neho naučil a z jeho školy ťažím dodnes.“

V prípade, že Vás článok na www.dalito.sk zaujal, pokračovanie nájdete TU.