Operná diva Dagmar Pecková: Povrchnosťou ešte nikto nič nedokázal

V Prahe ju odmietli, vraj nemá talent. Kariéru si tak rozbehla v Nemecku. Česká operná speváčka svetového formátu Dagmar Pecková napokon strávila viac ako štyri desaťročia na doskách svetových operných scén vrátane Carnegie Hall. V rozhovore hovorí o svojej kariére, ale aj o vyhorení, ktoré neželá ani najväčšiemu nepriateľovi. Žije životným štýlom šetrným k planéte, pretože „párty sa skončila a pokiaľ chceme niečo z našej planéty zachovať pre ďalšie generácie, musíme pribrzdiť“. Každoročne organizuje hudobný festival s nápaditým názvom Zlatá Pecka. V rozhovore vysoko vyzdvihuje aj Slovenskú filharmóniu a o slovenských operných spevákoch hovorí, že majú svetovú kvalitu a oprávnene dobývajú jeden operný dom za druhým.

Vystupovali ste na viacerých svetových pódiách vrátane Carnegie Hall, čo je ikona koncertných siení. Ktoré z vystúpení vo vašej bohatej kariére bolo pre vás najpamätnejšie?

Tých je, samozrejme, viac. Tento rok začínam 43. sezónu na javisku, tak si, samozrejme, hneď spomeniem na môj profesionálny divadelný debut ešte z čias konzervatória. Mala som dvadsať rokov a spievala som, hrala a tancovala hlavnú rolu v americkom muzikáli Dreamers (Snílkovia) v plzenskej operete.

Rada si spomínam aj na londýnsku Kráľovskú operu v Covent Garden, na Mozartovho Cherubína v Drážďanoch, Straussovho skladateľa v Ariadne na Naxe v Štátnej opere v Berlíne, na vystúpenia v Mníchove, Zürichu, alebo v Hamburgu, ale aj na Janáčkovu Varvaru v Káte Kabanovej, s ktorou som precestovala svet, Lišiaka v San Franciscu, či Carmen v Národnom divadle v Prahe. Takisto na koncertné sály v Tokiu, Sydney, Wellingtone, New Yorku, Bostone, Kapskom meste a po celej Európe.

Človek si to vlastne uvedomuje postupne, pretože keď stojí na tých doskách, sústredí sa hlavne na výkon.

Známa je aj vaša rola top svetovej sopranistky Marie Callas. Je to činoherná rola, čo je vo vašom prípade zaujímavé. Aké je to stvárňovať takúto legendu svetovej opery?

Áno, je to čisto činoherná rola. Stojím dve hodiny na javisku, viackrát aj sama a dlho. A hovorím a hovorím. Veľakrát vtipne a občas aj neústretovo. Ale nejde o to získať si sympatie publika za každú cenu. V texte hovorím veľa neprikrášlených skutočností a skúseností z našej speváckej brandže. Obecenstvo možno pochopí, čo je operný odbor a čo je nutné obetovať v prípade veľkej kariéry. Na príkladoch žiakov a speváckych adeptov dosť nevyberaným spôsobom odhaľujem, čo je potrebné pre život na javisku. Áno, musia vedieť, že ak chcú niečo dosiahnuť, tak to bude tŕnistá a neľahká cesta. A keď sa už dostanú na vrchol, ako dlho sú schopní sa tam udržať.

Celá divadelná hra je o vzostupe a páde najväčšej opernej ikony 20. storočia. Autor Terrence McNally dokonale vystihol charakter Callasovej, ale aj lesk a biedu jej kariéry.