Peter Rolný: „Toxický manažér sa nikdy nezmení. Nikdy.“

• Po skúsenosti v korporácii mu vydavateľstvo prišlo ako ostrov slobody.
• Dostával spätnú väzbu, že je dráb, autokrat a má totalitné móresy.
• Je neakceptovateľné, keď nadriadený prostredníctvom zastrašovania, ponižovania a znižovania ľudskej dôstojnosti a jej pošliapaním, vyvoláva neakceptovateľnú mieru stresu na podriadených.
• Nahrávku z RTVS považuje za volanie o pomoc.
• Pokiaľ vedenie vytvára podmienky, aby tento typ správania mohol fungovať, tak obetiam nikto nepomôže.

Peter Rolný má takmer dvadsaťročné skúsenosti s riadením nielen ľudských zdrojov v súkromných firmách, ale aj nadnárodných korporáciách a najnovšie aj vo verejnej správe. Posledné dva roky pôsobil na ministerstve vnútra, ktoré má viac ako 53 tisíc zamestnancov. Za roky pôsobenia v oblasti personalistiky zažil situácie, ktoré kreovali aj jeho názor na firemnú kultúru. Na základe profesionálnych skúseností vrcholového manažéra aj zo zahraničia prejavil svoj odborný názor aj na vulgárnu nahrávku Marcela Merčiaka.

„Debata o prípade Merčiak na sociálnych sieťach bola skutočne rozsiahla a žila si vlastným životom. Vyjadril sa k nej tuším úplne každý, až som mal pocit, že tomu netreba pridávať. Ale ďakujem, že sa ma pýtate na môj názor, ktorý je v tomto prípade jednoznačný,“ reagoval na ponuku rozhovoru personalista aj so skúsenosťami v médiách. 

Marcel Merčiak sa po 27 rokoch pôsobenia v RTVS stal členom vrcholového manažmentu verejnoprávneho média iba nedávno. Okrem manažovania celého televízneho okruhu sa stal aj lídrom vlastného tímu ľudí. „Na novú úlohu intendanta sa teším, i keď vnímam, že so sebou prináša veľkú zodpovednosť. Samozrejme, máme ambíciu vybudovať modernú, profesionálnu a životaschopnú televíznu stanicu,“ povedal začiatkom decembra pre Nový Čas Merčiak. Na čo kauza uniknutej nahrávky podľa Petra Rolného upozornila? Myslí na to aj Zákonník práce? A čo vlastne znamená firemná kultúra? Platí aj pre verejnú správu?

Máte skúsenosti z nadnárodnej spoločnosti, z médií aj štátnej správy. Aký zásadný rozdiel vidíte v ich firemnej kultúre?

Vnútro je veľmi špecifický rezort. Dokonca ešte aj v rámci štátnej správy. Je najväčší aj šírkou tém a problémami aj s obrovským horizontálnym dosahom. Nedá sa porovnávať ani so žiadnym iným ministerstvom. Keď sme v septembri 2021 rokovali s kolegami z Grécka zistili sme, že oblasti, ktoré u nás zastrešuje MV SR, u nich zastrešuje päť ministerstiev. Takže naozaj, diapazón problémov tém a oblastí, ktorým sa vnútro venuje, je obrovský. Aj dynamika prostredia v rámci úzkeho vedenia rezortu je obrovská. Asi po pol roku od nástupu som si musel priznať, že ide o mimoriadne dynamické prostredie, niekedy však  s veľmi nízkou dynamikou individuálnych procesov.

Myslíte na fámy, že sa tam na papier do tlačiarne čaká mesiace?

Napríklad! To je to, s čím ľudia z vonku nemajú žiadne skúsenosti. Pohľad ľudí z biznisu na štátnu správu je často taký, že tam na počítač čakáte dva mesiace, na papier tri.  Nie je to tak vždy, ale individuálne procesy sú skutočne niekedy pomalé oproti tomu, že vnútro ako rezort v rámci svojich aktivít vie reagovať aj extrémne rýchlo. Spomeňme si na hasičov, policajtov, záchranárov….  Takže dynamika v rezorte je naozaj obrovská, ale skutočne, pokiaľ ide o individuálne čiastkové procesy, niekedy je to pomalšie. Ten problém má však často jasnú súvislosť s pravidlami obstarávania, ktoré štátnu správu viažu a dynamiku podstatne znižujú.

Na ministerstvo vnútra ste prišli z biznisu, ktorý má jasné pravidlá. Neverím, že vás tam nič neprekvapilo.

Mojim veľkým pozitívnym prekvapením bola vysoká profesionalita ľudí,  s ktorými som začal pracovať. Musím priznať, že ak u ľudí v biznise existuje predsudok, že do štátnej správy sa idú upratať iba ľudia, ktorým sa nechce pracovať, tak to tak vôbec nie je. Samozrejme, nemôžem paušalizovať na rezort s 53 tisíc zamestnancami, že sú všetci poctiví a makajú ako včeličky, ale moja individuálna skúsenosť je taká, že som sa tu stretol s mimoriadne poctivo, obetavo a profesionálne pracujúcimi ľuďmi.

V štátnej správe ale nie sú platy pre odborníkov také, aby sa tam pretrhli…

Má to niekoľko rozmerov. Na jednej strane, štátna správa v momente, keď v nej pracujete dlhšie, vám poskytuje nejaký typ ochrany v rámci zákona o štátnej službe. Ochrana znamená aj to, že ak rezort prepúšťa, tak má ponukovú povinnosť a samozrejme aj viac možností na ďalšie uplatnenie. Naozaj, miera ochrany je v štátnej správe podstatne vyššia ako ju vnímam v biznise.

Istota však môže znamenať aj pohodlné dožitie až do dôchodku.

Je pravdou, že na druhej strane to môže pôsobiť ako bezpečná forma zlatej klietky. Človek po rokoch zistí,  ako veci fungujú a nejakým spôsobom sa tomu prispôsobí a zvykne si. Naozaj potom môže mať z predstavy práce v súkromnom biznise obavu, že sa ho tam ľahko zbavia zo dňa na deň, respektíve z iných pravidiel a dynamiky. Sú to relatívne oddelené svety.

Verejná správa evokuje pokojný pracovný život…

Je nebezpečné paušalizovať. V štátnej službe (ŠS) som sa však stretol aj s ľuďmi, ktorých kariérnou stratégiou je prežiť. Robiť si štandardne svoju prácu s akcentom na istotu. Prežiť tu znamená neriskovať a nepreháňať to s kreativitou, jednoducho neriskovať. Existujú s pocitom, že najneskôr o štyri roky sa zmení politická garnitúra. To niekedy vedie až k alibizmu, že nejdem navrhovať nové riešenia, nejdem kreovať, nechcem vyčnievať, aby som niečo menil, lebo najneskôr o štyri roky aj tak príde nová ministerka alebo minister, ktorí si to znova budú chcieť spraviť po svojom. Toto je možno „pasca“ fungovania v ŠS. Samozrejme v štátnej správe stretnete aj ľudí, ktorí skutočne svoju kariéru vidia v dosahovaní maximálnej profesionality. To sú experti na fungovanie rezortov a ich procesov, špecialisti, na ktorých stojí a padá fungovanie štátu. Aj pre nich platí, že ministri prichádzajú a odchádzajú, ale ich expertíza musí v štátnej správe zostať. Sú totiž reálnymi piliermi fungovania štátu a jeho inštitúcií.

V prípade, že Vás článok na www.dalito.sk zaujal, pokračovanie nájdete TU.