Príbehy zo záhrady: Najlepší recept ako nevyhorieť, aj keď zhorieť

Šoférovala som a počúvala rádio, z ktorého na mňa vyskakovali katastrofické scenáre horúčav. Milión upozornení odborníkov, ako mimoriadne horúci deň nemám šancu vonku prežiť. Ale ja horúčavy milujem! Aj záhradu!

Skontrolovala som či som nezabudla klobúk aj najkratšiu sukňu, akú som doma našla. Snáď ma majitelia nevyženú zo záhrady, však je golfová, teda okrem zdrapu látky má aj krátke nohavice. To by mohlo prejsť, dúfala som.

Záhradné peklo

Vybavená studeným melónom, minerálnym sprejom na tvár, kvapkami na suché oči a hektolitrami vody som vtancovala do milovanej záhrady, kde nás čakalo prekvapenie. Majitelia nás v tom nenechali. Záhradníkov-odborníkov a amatérov-hobíkov-brigádnikov si vážia a namontovali (teda skôr technickí kolegovia), vodnú paru. Vraj, aby sme horúčavu v betónovej záhrade so stolmi plnými kvetov, prežili. Spomenula som si na Las Vegas pred šestnástimi rokmi, keď som sa nevedela vynadívať, ako tam v päťdesiatich stupňoch Celzia chladila para ulice.  

V záhradnom domčeku nás čakal krém s UV faktorom 50, ktorý sa však na tele roztopil skôr, ako sa stačil vstrebať. Studený melón sme si s kolegami rozdelili na dve etapy. O 15-tej a 17-hodine, keď teplomer ukazoval v tieni 32 stupňov a na betóne do 50. Pohľad na zvädnuté všetko, čo ešte ráno pripomínalo kvety, nás hnal dopredu, aj keď sme miestami pripomínali skôr hnusných slizkých slimákov. Zákazníkov prišlo málo, odvážne boli len ženy, ktoré možno vycítili možnosť viac minúť. Jedna sa priznala, že ostal doma pri chladenom pive, vraj, aspoň v záhradníctve neotravuje koľko míňa a kde to posadí.  

V prípade, že Vás článok na www.dalito.sk zaujal, pokračovanie nájdete TU.