Psychológ o samovražde kamaráta: „Prichádza plazivo. Krok za krokom. Čin za činom. Skúsenosť za skúsenosťou. Slovo za slovom.“

Český psychológ a terapeut Adam Táborský pôsobí v pražskej Psychiatrickej nemocnici Bohnice, kde pracuje s ľuďmi s hraničnou poruchou osobnosti. Na Masarykovej univerzite v Brne vyštudoval psychológiu, politológiu aj verejnú politiku. Študoval aj na Varšavskej univerzite, na University College London a na Deakin University v Melbourne. Založil projekt Terapia medzi stromami, kde prepája benefity prírody a duševné zdravie. Pripomína, že už samotný pobyt v prírode má terapeutický vplyv. Píše články a blogy o duševnom zdraví a o tejto téme komunikuje aj na sociálnych sieťach.

V rozhovore sa dozviete:

• Aké sú príznaky blížiacej sa depresie a úzkostných stavov.
• Prečo sa symptómy prejavia neraz až vtedy, keď riziko a ohrozenie pominulo.
• Prečo je rizikom porovnávať sa s druhými ľuďmi alebo porovnávať našu dnešnú situáciu s minulosťou.
• Či môže aj používanie sociálnych sietí viesť k depresiám a úzkostným stavom.
• Aké sú vonkajšie signály samovražedných myšlienok.
• Aké výhody má terapia v prírode.

Na Slovensku už roky evidujeme rast výskytu depresií a úzkostných stavov. Predpokladám, že podobná situácia je aj v Českej republike. S čím to súvisí? Napríklad so spoločenskými zmenami a zmenami v štýle či spôsobe života? Predsa len žijeme vo veľmi náročnej a záťažovej dobe.

Mnohí označujú súčasné generácie termínom „snehové vločky“, pretože tie symbolizujú, že sú krehkí, že nič nevydržia. Toto označenie sa mi trochu protiví, pretože nereflektuje zmieňované čoraz väčšie nároky a záťaž, čoraz rýchlejší životný štýl alebo presúvanie života do digitálneho sveta.

Mohli by sme nájsť veľa súvislostí na makro – či systémovej úrovni. Napríklad v Českej republike je približne 700 tisíc ľudí v exekúcii, v čase obmedzení v súvislosti s pandémiou koronavírusu 10 tisíc detí nedochádzalo na dištančnú výučbu a tak ďalej. Na mikroúrovni potom vnímame každý jedinečný príbeh zvlášť.

Na Slovensku niektorí psychológovia pred časom upozorňovali, že paradoxne po ústupe pandémie príde ďalší nárast depresií a úzkostných stavov, čo sa aj potvrdilo. Psychológovia a terapeuti, s ktorými som sa rozprával, vraveli, že majú oveľa viac klientov ako predtým.

V Českej republike je to podobné. Pokiaľ by sme reflektovali výskumy mapujúce výskyt symptómov, tak by sme mohli ešte prirátať nárast samovražedných myšlienok.

Častokrát nás spôsoby zvládania najprv udržujú pokope, zachovávajú našu integritu a schopnosť vysporiadať sa s tým, čo prichádza. Adrenalín čaruje. No v okamihu, keď sa nebezpečenstvo pominie a sme v bezpečí, pocítime záťaž, symptómy sa prejavia a skolabujeme.

Môže aj dnešná situácia súvisiaca napríklad so zdražovaním a zvýšenými životnými nákladmi spôsobiť ďalšiu vlnu depresií?

Áno, môže. Príčinnú súvislosť by som však nevidel a na úroveň korelácie si nedovoľujem usudzovať.

K zdražovaniu môžeme prirátať aj porovnávanie a hodnotenie, či už s druhými ľuďmi alebo s našou vlastnou situáciou v minulosti. Voči tomu sa nám nemusí dariť zostať imúnnymi. To v nás môže roztáčať vír viny, zúfalstva a zlosti, až sa dovírujeme do duševných porúch či porúch správania.