Slovenská finančníčka, ktorá sa presadila v Kanade: „Tu sa na vás nalepí rešpekt k druhým a záujem o iné kultúry.“

Viera Kononenková vyštudovala podnikový manažment na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V roku 2001 sa presťahovala aj s rodinou do Kanady. Najprv pracovala v Toronte v Royal Bank of Canada, neskôr si s kolegom založili spoločnú brokerskú firmu a dnes je úspešnou finančníčkou a maklérkou. Žije v meste Mississauga, ktoré susedí s Torontom.

V roku 2005 spolu s ďalšími podnikateľmi, umelcami a členmi komunity založila neziskovú komunitnú organizáciu Canadian Community Arts Initiative, ktorá organizuje kultúrne a vzdelávacie podujatia vrátane medzinárodného filmového festivalu MISAFF a hudobného festivalu Rock the Colliseum. „Otvorená myseľ, schopnosť prispôsobiť sa a učiť sa nové veci, nezávislosť a sebestačnosť a úprimný záujem o ľudí, ich kultúru a tradície“ sú popri vzdelaní podľa nej základnými predpokladmi pre presadenie sa v Kanade. A pretože je to Kanada s jej krásnou prírodou, k tomu ešte neodmysliteľne patrí aj „láska k prírode a uvedomelosť v jej využívaní a v prístupe k nej“.

Študovali ste podnikový manažment na Ekonomickej univerzite v Bratislave, dnes ste úspešnou a rešpektovanou maklérkou v Kanade. Ako sa to celé začalo a prečo práve Kanada?

Vyrastala som v Bratislave, v paneláku na Medzijarkoch. Šťastné Husákove dieťa, každé leto tri týždne v pionierskom tábore v Chtelnici, potom gymnázium. A revolúcia. Nikdy nezabudnem ako sa strihal ostnatý plot na Devíne a ako sme prvýkrát prekročili hranice do susedného Rakúska. Pre mnohých na Slovensku je dnes už sloboda samozrejmosť, ba až klišé, ale keď som v máji tohto roku bola na Devíne, musím sa priznať, zvlhli mi oči. Toľko zmarených životov a toľko utopených snov. A hlavne som si vtedy spomenula na mojich rovesníkov a naše utopené sny.

V polovici deväťdesiatych rokov sa mnohé revolučné ilúzie stretli s tvrdou realitou, netrpezlivosťou, závistlivosťou a u niektorých prepytujem aj s nenažranosťou. Na druhej strane svet bol otvorený a skúsiť to za hranicami už bolo dobrodružstvo, nie kriminálny čin. Tak sme sa nakoniec rozhodli, že odchodom v tom čase to uľahčíme aj deťom a prešliapeme im ten imigrantský chodník. Hrali v tom rolu aj moje romantické sny načerpané z kníh a trampských pesničiek. A v neposlednom rade viním aj Petra Breinera a jeho Javorové listy, ktoré vtedy vychádzali v SME. Ďakujem ti, Peter.

Na Slovensku som pracovala v medzinárodnej IT firme a neskôr v bankovníctve na lukratívnom poste. Po príchode do Kanady roku 2001 som sa v Toronte zamestnala v Kráľovskej banke Kanady. Tak sa začal môj život v Kanade.

Kanada má užasnú históriu a je vybudovaná na imigrácii. Moderná Kanada je pre mňa osobne najlepšia krajina na svete. Nie je dokonalá a bez chýb, ale svoje rozhodnutie som nikdy neoľutovala a som tu veľmi šťastná.

Ak niekto vyštuduje vysokú školu na Slovensku, musí absolvovať v Kanade nejaké skúšky, aby mu uznali kvalifikáciu?

Pre absolventov mojej vekovej kategórie bol proces atestácie a uznania vzdelania poväčšine boj s veternými mlynmi. Z kanadskej strany sú požiadavky veľmi transparentné a rovnaké pre absolventov z celého sveta. Ale boj so študijným oddelením na mojej slovenskej alma mater vyžadoval v tom čase až nadľudskú energiu. Treba však povedať, že aj keď máte ten kus papiera v rukách, dôležité je, ako sa presadíte v novom prostredí, ako rýchlo sa dokážete naučiť nové veci a začleniť do multikultúrnej spoločnosti.