Sociologička: „Rastúca úroveň HDP a bohatstva nevedie k väčšej spokojnosti a väčšiemu šťastiu.“

• Udržateľná spotreba je často sprevádzaná pocitom viny, hanby či ujmy
• Kampane za férovú výrobu odevov, napríklad bojkoty firmy Nike, prepukli už v 90. rokoch
• Od 70. rokov minulého storočia ako ľudstvo čerpáme zdroje planéty už na úkor budúcich generácií
• Mať alebo byť?
• Proti firme H&M bola podaná žaloba za falošný marketing udržateľnosti

Nemýľme si pojmy. Udržateľná móda má jasné pravidlá. Vlastné dodržiavajú aj vyznávači tzv. pomalej módy, pretože kvalitu života určite nenapĺňa časté nakupovanie pod vplyvom neustálej reklamy, ale ani „shopaholizmus“, teda závislosť na nakupovaní, ktorá v dnešnej spoločnosti stúpa. Vysvetľuje udržateľnosť planéty PhDr. Marta Kolářová PhD., ktorá vyštudovala sociológiu so špecializáciou na sociálnu antropológiu na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej, kde získala roku 2008 doktorát. Študovala tiež na Sussex University vo Veľkej Británii (2003) a ako štipendistka Fulbrightovej komisie na Rutgers University v USA (2005-2006). Pôsobí v Sociologickom ústave Akadémie vied ČR a prednáša na Univerzite Karlovej. Zameriava sa na témy udržateľného životného štýlu, udržateľnej spotreby, politiky životného štýlu. Je autorkou knihy V súlade s prírodou: politika životného štýlu, udržateľnosť a sebestačnosť.

Donedávna sa hovorilo zväčša len o udržateľnom rozvoji, dnes je udržateľnosť širšou témou, a to tak na individuálnej úrovni, ako aj kolektívnej. Čo bolo podľa vás zlomovým momentom, ktorý z udržateľnosti urobil silnú tému týkajúcu sa napríklad aj životného štýlu a spotrebiteľských návykov?

Pojem udržateľnosť (sustainability) súvisí s koncepciou udržateľného rozvoja, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je práve zodpovedná spotreba a výroba ako špecifický bod 12 v Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré formuluje OSN. Udržateľný rozvoj je však dnes vnímaný problematicky z hľadiska toho, že jeho súčasťou je aj udržiavanie trvalého ekonomického rastu meraného pomocou HDP. To je v rozpore s tým, že planéta má obmedzené zdroje a už od 70. rokov minulého storočia ju ako ľudstvo čerpáme na úkor budúcich generácií. Na obmedzenom priestore Zeme nie je možný nekonečný hospodársky rast. Čo sa týka nejakej zmeny perspektívy, nevidím zlomový moment z hľadiska zamerania sa na spotrebu, pretože o tej sa v krajinách globálneho Severu hovorí ako o problematickej už od 90. rokov. Avšak v našej spoločnosti sa táto téma viac dostáva do verejnej debaty práve upozorňovaním na zmeny klímy, ktoré silnejšie artikuluje mladá generácia.