Ukrajinský jazyk: Koľko má toho spoločného so slovenčinou?

S migráciou odídencov z Ukrajiny vzrástol záujem o ukrajinský jazyk. I keď má najviac spoločných slov s našou rečou a poľštinou, najčastejšie je prirovnávaný k ruštine. Pravdou je, že počas svojho vývoja prešiel mnohými zmenami a je poznamenaný mnohými nárečiami.

Ukrajinčina a jej pôvod

Ukrajinčina, v danom jazyku, ukrajins'ka mova (українська мова) je východoslovansky jazyk, ktorý sa píše cyrilikou. Z toho dôvodu sa môžeme stretnúť aj so staršími názvami akými sú maloruština, maloruské nárečie, rusínčina či rut(h)énčina.

Hovorí ním viac ako 47 miliónov ľudí, nie len na území Ukrajiny, kde je tento jazyk úradný. Ukrajinčina sa rozšírila aj do Ruska, Spojených štátov, Kanady, Moldavska, Poľska a Bieloruska.

Najstaršie zmienky o ukrajinčine pochádzajú z 12. - 13. storočia. Písaná bola ruskou cirkevnou slovančinou, prevzatou z juhozápadného Ruska.

Až o päť storočí neskôr vznikli základy fonetiky. Prispeli k tomu najmä publikácie „Aeneida“ a „Natalka-Poltavka“ od Ivana Kotljarevského. Ten do literárneho jazyka začlenil poltavské nárečie.

O pár desaťročí neskôr k súčasnej podobe jazyka prispel ďalší umelec Tarasa Ševčenka. Do ukrajinčiny tým pribudlo aj kyjevské nárečie. Výsledkom teda bol ukrajinský jazyk s poltavsko-kyjevskými základmi. Postupne sa takáto podoba rozčlenila na viaceré vetvy.

V polovici 19. storočia mala hlavné slovo gréckokatolícka cirkev. Ukrajinské národné hnutie vtedy pôsobilo pod náboženskou spoločnosťou, ktorá bola proti prepojeniu ukrajinčiny s poľštinou. Vplyvom čoho vznikla stará cirkevná slovančina. Takáto myšlienka sa však neudržala dlho. „Starorusíni“ sa začali prikláňať k ruštine ako spoločnému jazyku "Veľkorusov a Malorusov". Z východnej liturgie sa snažili odstrániť latinské slová a nahradiť ich ukrajinskou latinkou.

Súčasná podobnosť s inými jazykmi

Mnohí si ukrajinčinu zamieňajú s ruštinou, dokonca ich od seba nevedia rozlíšiť. Takýto prístup je pritom len z časti opodstatnený. V období pôsobenia Sovietskeho zväzu vznikol mýtus, že pôvodne boli jednotným jazykom. Až neskôr sa rozdelili na tri časti - ruskú, ukrajinskú a bieloruskú. Výskumníci toto tvrdenia však vyvrátili.

Slovanské jazyky majú spoločný pôvod v praslovančine. Vyvíjali sa súbežne a vzájomne na seba pôsobili. Preto sa nedá jednotlivé skúmať samostatne.

Napriek tomu, že ukrajinčina aj ruština patria medzi východoslovanské jazyky, slová majú rovnaký alebo podobný základ len v 62 % prípadov. Rovnako ako v prípade angličtiny či holandčiny. V porovnaní so slovenčinou je zhoda až 66 %-ná.

Slovenčina naopak patrí medzi západoslovanské jazyky spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou, srbčinou a kašubčinou. Pochopiteľne, podobnosť s ukrajinským jazykom v pohraničných oblastiach je výraznejšia. Značný vplyv môžeme pripísať aj bieloruštine a predovšetkým spomínanej poľštine.

Z pohľadu Ukrajincov zahŕňa aj karpatskú rusnáčinu, i keď okolité štáty ju vnímajú ako samostatný jazyk.

Podobnosť s ruským jazykom

Najbližšie k sebe boli tieto jazyky v 17. storočí, kedy sa prepojilo ruské (v tej dobe maskovitské) a ukrajinské územie. Vplyvom toho začalo vznikať viacero dialektov na oboch stranách. Pôvodná podoba ukrajinčiny ako ju poznáme dnes sa ustálila po písomnej stránke až v minulom storočí.

Dôvodom zlučovanie ukrajinčiny a ruštiny do jedného jazyka je okrem iného stúžik. Ide o tak blízky vzťah, že aj rodení hovoriaci majú problém identifikovať, o ktorý jazyk sa jedná. Za jeho vznikol stojí spoločná minulosť spájania území. V tom čase pomáhal k lepšiemu dorozumievaní sa ľudí z dvoch krajín. Dnes však takýto mix narúša spisovnosť ukrajinčiny i ruštiny. Vďaka čomu je pre cudzincov zložité dorozumieť sa v krajinách, kde sa používa.

V prípade, že sa vám článok páčil, odporúčame prečítať  si"Ľudia z Ukrajiny môžu žiadať o prácu, bývanie aj vzdelávanie".