Novinka!Portál Pracuj.sk vyjadruje podporu ľudom z Ukrajiny.Prepnúť na ukrajinský jazyk (Українська мова)
Účet
PrihlásenieRegistrácia uchádzačaRegistrácia firmyPre uchádzačov
Pracovné ponukyPopis službyNové ponuky na emailPre zamestnávateľov
Pracovné ponuky a cenníkPremium firemný profilExtra
MagazínKontaktujte nás
Náš tímKontaktný formulárinfo@pracuj.skSociálne siete
Pracuj.sk — Portál novej generácieInstagramLinkedInVýskumníčka aj o obrovskom rozdieli v odmeňovaní učiteľov v Česku a na Slovensku: „V našom regióne máme veľký problém a zatiaľ nevidíme kroky, ktoré by ho riešili.“
▪Dalito.sk
Na začiatku školského roka médiami preletela správa, že na Slovensku chýba okolo 2-tisíc učiteľov. Ako potvrdila nedávna štúdia „Odchody z učiteľskej profesie v Európe“, učitelia zo školstva odchádzajú už roky. Prečo ho opúšťajú najmä muži a kde nachádzajú ďalšie uplatnenie, o tom sme sa rozprávali so spoluautorkou štúdie Miroslavou Federičovou, PhD. Naozaj sú na to slovenskí učitelia najhoršie?
- Vo Fínsku sú všetky školy rovnako kvalitné, u nás to stále neplatí.
- Robíme rozhodnutia, ktoré nie sú podložené dátami.
- Po novembri ’89 vysokoškolsky vzdelaným ľuďom výrazne vzrástli platy, no učiteľom nie.
- Po novembri najviac odchádzali zo škôl muži.
- Z odídených učiteľov sa stali najmä technickí a odborní pracovníci.
- Nie je pravda, že učiteľ sa inde ako v školstve neuplatní.
- Učiteľom chýba kariérny systém, keď nastúpia do školy, nemajú sa kam ďalej posúvať.
- Nestačí len povedať: zdvojnásobme platy!
- Školstvo je prefeminizované, čo s tým?
- 28 % žiakov navštevuje školy s obmedzenou kvalitou výučby.
- V Česku už učiteľom výrazne pridali, naši stále čakajú.
Ako výskumná pracovníčka think-tanku IDEA pri CERGE-EI (Centrum pre ekonomický výskum a doktorandské štúdium) sa venujete najmä ekonómii vzdelávania, školstvu a aplikovanej mikroekonometrii. Čo konkrétne si mám predstaviť pod ekonómiou vzdelávania?
Je pravda, že keď premýšľame o vzdelávaní, väčšinou nám napadá pedagogika či pedagogický výskum, no menej to spájame s ekonómiou. Reálne však vidíme, že verejné výdaje na vzdelávanie sa vo vyspelých krajinách stále zvyšujú, nakoľko je tu pevná väzba medzi vzdelanostnou štruktúrou obyvateľstva a HDP. Vzdelávanie je motorom ekonomického rastu, je dôležité pre celú spoločnosť, no aj pre samotného jedinca. Úspech na trhu práca je totiž podmienený aj jeho vzdelaním. Ekonómia vzdelávania je relatívne nový obor, ktorý skúma rôznorodé ekonomické otázky týkajúce sa školstva a vzdelávania, napríklad porovnáva aj rôzne politiky vzdelávania, či majú nejaký dopad na spoločnosť a aký.
Ekonómia vzdelávania teda nie je len o peniazoch, ktoré sa vynakladajú na školstvo.
Keďže vzdelávanie je proces, zaoberáme sa rôznymi prvkami, ktoré môžu tento proces ovplyvniť. Ekonómia vzdelávania napríklad poukazuje na dôležitosť predškolského alebo veľmi skorého vzdelávania. Štúdie ukázali, že keď investujeme do raného vzdelávania najmä v sociálne slabších lokalitách, za 5 či 10 rokov dokážeme získať pozitívne výsledky či už sa to týka zručností a schopností detí, alebo napríklad ich úspešnosti v ďalšom štúdiu. Ďalšími prvkami, ktoré nás pri vzdelávaní ovplyvňujú, sú aj naši spolužiaci. Ekonómia vzdelávania sa teda venuje aj tomu, či na dieťa pôsobí lepšie to, že má v triede rovnakých spolužiakov alebo vedomostne odlišných. Potom je tu otázka veľkosti triedy – sú lepšie menšie triedy alebo väčšie? No a ešte sú tu učitelia, takže sa sleduje, aká je pridaná hodnota učiteľa pri vzdelávaní žiakov a na základe toho dokážeme povedať niečo o jeho kvalite. Tých oblastí je naozaj veľmi veľa.
Ak bol tento článok pre vás užitočný, budeme veľmi radi, keď nás podporíte jeho zdieľaním na sociálnych sieťach. Ďakujeme!