Výtvarníčka Mária Miklošková, autorka knihy o toskánskej vidieckej kuchyni: Svoje rozhodnutie usadiť sa v Toskánsku som nikdy neoľutovala ani po rozpade rodiny

Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, no dnes už viac ako dve desaťročia žije v malebnom Toskánsku, kde sa stará o svoj olivový sad s tisíckou olivovníkov a vyrába olivový olej. Na olivovej farme na kopci Monte Pisano má aj svoj zrekonštruovaný, dvesto rokov starý kamenný farmársky dom, odkiaľ je nádherný výhľad na toskánsku krajinu. Rada fotografuje a vydala aj jedinečnú knihu o toskánskej vidieckej kuchyni. „Milujem taliansku gastronómiu a kultúru. Cítite z nej pozitívne naladenie. Akúsi ľahkosť bytia,“ hovorí vyštudovaná výtvarníčka, dnes pestovateľka olív Mária Miklošková.

Počas štúdií na vysokej škole sa učila po taliansky a napokon získala štipendium na letný študijný program v Perugii. Neskôr pracovala v obchode s talianskym nábytkom, potom sa posunula do sféry módy a pracovala ako módna redaktorka a štylistka. Keď jej vtedajší priateľ dostal pracovnú ponuku z Toskánska, presťahovala sa do Talianska a usadila sa v malej stredovekej dedinke Vicopisano.

Malo to však aj iný dôvod. Pracovná vyťaženosť a vyčerpanosť si vyžiadala svoju daň na zdraví. Až jej vtedajšia primárka Onkologického ústavu sv. Alžbety povedala, že musí brzdiť a niektoré veci vo svojom živote zmeniť. Aj to napomohlo k rozhodnutiu skúsiť to v Taliansku.

Istý čas ešte pokračovala v spolupráci so slovenskými časopismi. Písala o móde a dizajne. V Toskánsku zároveň organizovala fotografovanie pre viaceré lifestylové časopisy.

Toskánske olivy

Z olív z vlastného olivovej farmy začala s dnes už bývalým manželom vyrábať olivový olej. „Organizovala som zber olív, zabezpečovala predaj oleja a časť nášho domu  sme v lete prenajímali kamarátom. Po čase som vydala vlastnú kuchársku knihu o toskánskej rurálnej kuchyni Oliwoodparty. Všetky fotografie okrem rodinných fotiek a portrétov som si nafotila sama.“

Zorganizovala si aj niekoľko výstav fotografií Oliwoodcompost: na Slovensku, v jej toskánskom mestečku Vicopisano a v Ríme v sídle najväčšej svetovej humanitárnej organizácie World Food Programme (WFP), ktorá pôsobí v rámci OSN a poskytuje núdzovú potravinovú pomoc a tiež rozvojovú pomoc po celom svete. Neskôr pribudla ďalšia výstava Oliwoodgarden vo Vicopisane. Nie náhodou ju miestni nazývajú „artista slovacca“, slovenská umelkyňa.

V Taliansku sa pestuje zhruba 700 druhov „domorodých“ olív, hoci nie všetky sú vhodné na lisovanie a výrobu oleja. „V Toskánsku máme asi sedem druhov. Najviac sú rozšírené Moraiolo, Leccino a Frantoio, ktoré máme aj my na našej farme,“ dodáva Mária.

Ak vám nie je jasné, aký je rozdiel medzi čiernymi a zelenými olivami, Mária vysvetľuje: „Počas zrenia je oliva zelená vďaka chlorofylu, ale postupne ako zreje, jej farba sa mení a tmavne. Čiže farba olív, ktoré si môžete kúpiť v obchode, je daná tým, kedy ich zbierali. Okrem toho sú odrody, ktoré sú vhodnejšie na konzumáciu, a tie sa zbierajú zelené. To sú iné odrody ako tie, ktoré sú primárne určené na lisovanie.“