Južná Kórea prehodnocuje zavedenie dlhšieho pracovného týždňa v snahe o zvýšenie pôrodnosti

Netradičný prístup k problému s nízkou pôrodnosťou v krajine, sa vládne autority rozhodli riešiť viacerými opatreniami už v minulosti. Posledným krokom však šokovali zvyšok sveta. Ako nájsť v ich zámere logiku?

Objavujúc sa pravidelne v rebríčku krajín s najldhšou pracovnou dobou, dokázala Južná Kórea v prepracovanosti predbehnúť dokonca už aj Japonsko. Najnovšie sa z doterajších 52 hodín seriózne diskutuje o tom, či by nebolo pre ekonomiku a budúcnosť krajiny lepšie nastaviť štandardný pracovný čas na dĺžku 69 hodín, vrátane nadčasov. Samotný minister práce Lee Jung-sik je zásadne proti tomuto návrhu zmeny zákonníka práce, zatiaľ čo podľa zástupcov úradu prezidenta Kórejskej republiky, Yoona Suk Yeola, by mala táto zmena pozitívne ovplyvniť produktivitu v krajine a súčasne podporiť rozvoj rodín. Opoziční lídri a spolu odborármi namietajú, že nastavenie pracovného týždňa na maximálne množstvo 52 odpracovaných hodín bolo doposiaľ jedinou istotou, ktorú pracovníci v jednej z najdynamickejších ekonomík sveta mali k dispozícii. 

Finančné injekcie nestačili 

Popri fakte, že Kórejská republika dosahuje popredné priečky v prepracovanosti, o nič menej nezaostáva ani v zozname hospodársky najvyspelejších krajín. Aktuálne sa dokonca radí do prvej desiatky. Avšak daň za takýto ekonomický rozvoj je vysoká a historické minimum pôrodnosti v krajine je natoľko alarmujúce, že vládne autority v hlavnom meste Soule sa vlani rozhodli riešiť situáciu prostredníctvom finančných príspevkov na každé dieťa prihlásené na matrike od januára 2022.

A to vskutku štedrých, keďže výška jedného príspevku dosahovala hodnotu 1500 eur. Na podporu prvorodičiek vláda vytvorila dokonca niekoľko ďalších odmeňovacích programov, avšak vzhľadom na to, že sa aktuálne diskutovaná otázka zmeny pracovného času týka práve natality v krajine, zdá sa, že doterajšie iniciatívy boli nedostačujúce a ani finančná motivácia nestačila na to, aby vyriešila problém s chýbajúcou nastupujúcou generáciou. 

Návrat k starému fungovaniu 

Navrhovaný pracovný týždeň s dĺžkou 69 hodín pritom nie je až takou zásadnou novinkou, ktorá by mohla zmeniť chod krajiny. Ešte v nedávnej minulosti bol totiž zavedený pracovný týždeň s obdobným limitom 68 hodín týždenne.

Až od roka 2018 sa začala skracovať pracovná doba na terajších 52 hodín, pričom sa predpokladalo, že priemerný pracovník odpracuje približne 12 hodín nadčasov. Realita, ako sa ukázalo, však bola iná a mnohí zamestnávatelia toto nariadenie ignorovali v takej miere, že ďalšie nadčasy svojim zamestnancom jednoducho nepreplácali, na čo poukázal aj minister práce v rámci svojho stanoviska k terajšiemu návrhu. 

Nedomyslené dôsledky 

Len pre ilustráciu, situácia v krajine je natoľko závažná, že sa kvôli nízkej pôrodnosti muselo zavrieť niekoľko školských zariadení a znížiť učiteľské stavy. Kórejskí mileniáli majú totiž problém so zakladaním rodín, prevažne v dôsledku hlbokých debetov a cenovo nedostupnému bývaniu.

Podobne ako v iných krajinách na svete, aj v Kórejskej republike je výrazný nepomer medzi starnúcou populáciou a mladšími ročníkmi aktívne pôsobiacimi na trhu práce. Než bude návrh zákona schválený, minister práce požiadal o spätné prehodnotenie návratu k predchádzajúcemu režimu pracovného týždňa. Podľa mladých Kórejčanov zákon nezohľadňuje realitu pracovného režimu v krajine a nadobudnutím jeho platnosti by skôr mohlo dôjsť k opačnému efektu. Pracovníkom síce zákon dovoľuje čerpať voľno 11 hodín po každej zmene, no drastické pracovné tempo (neraz trojzmenné) sa už podpísalo aj pod to, že zamestnané matky majú kvôli nepravidelnej pracovnej dobe hormonálne výkyvy a tým pádom aj ťažkosti s kojením.