Oproti zahraničiu stále zaostávame. Pozerať by sme sa mali na zníženie záťaže práce

V novembri minulého roka minister financií SR navrhol novú daňovo-odvodovú reformu. Okrem iného, je zameraná na podporu rodiny a zdaňovanie živnostníkov. Radovan Ďurana je spoluzakladateľom združenia INESS. Zaoberá sa verejnými financiami a ich využívaním. V návrhu vidí aj nedostatky a vynaložené financie by vedel použiť inde.

Živnosť dlhodobo patrí k najrozšírenejšej forme podnikania na Slovensku. Radíme tam aj podnikateľov s nižšími mesačnými príjmami. Čo si myslíte o zavedení 29 %-nej paušálnej dane pre všetky samostatne zárobkovo činné osoby?

Tento krok by znamenal, v porovnaní napríklad s Českom alebo Maďarskom, výrazné zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia. Menej náročný systém v týchto krajinách má svoje opodstatnenie. Podnikatelia nemajú vždy stabilný príjem a investujú vlastné prostriedky, čo nezaručuje, že budú schopní mesačne platiť odvody a daň.

Minister financií SR chce novým návrhom okrem iného zabrániť daňovým únikom. Je to možné?

Nestretol som sa s číslami, ktoré by poukazovali na daňové úniky. Ak dochádza k optimalizácii daňovo-odvodového zaťaženia, môžu za to ekonomickí agenti. Vrátane zamestnancov, ktorí sa snažia získavať výhody a navýšiť si čistý príjem.

Ako?

Obchádzanie daňovej povinnosti má kontrolovať predovšetkým finančná správa. Tu nastáva problém, že živnostníkov sú státisíce, nemôže mať dohľad nad každým subjektom. K tomto problému sa dá pristupovať dvoma spôsobmi – nízkym daňovým či odvodovým zaťažením alebo častými kontrolami pri vysokých povinných platbách.

Živnostník bude odvádzať vyššie dane a odvody, pričom bude mať nižší dôchodok a  nemocenské dávky ako zamestnanec. Čo si o tom myslíte?

Slovenský sociálny systém je postavený na princípe zásluhovosti. Mal by fungovať tak, že kto odvedie viac, dostane vyššiu dávku. Živnostníci sa môžu rozhodnúť, do akej miery budú optimalizovať. Zo svojich príjmov si sami určujú čiastky na investovanie. Môžu si odkladať na starobu alebo výpadok príjmu. Je logické, keď si zvolia takúto možnosť, nechcú platiť vysoké odvody.

Ak chcú dosiahnuť vyšší štátny dôchodok, musí narásť aj odvodová čiastka. Buď dobrovoľne alebo z navýšenia vymeriavacieho základu. S týmto princípom zásluhovosti súhlasím. Zabránilo by sa tým negatívnej reakcii medzi neživnostníkmi.

Schválením reformy by sa zamestnancom zrušila nezdaniteľná suma na daňovníka a na jeho nepracujúcu manželku. Ako kompenzáciu by dostal zamestnanecký bonus v hodnote 100 EUR, ktorý by sa znižoval o 9 % hrubej mzdy. Akú náhradu príjmu by ste navrhovali pre živnostníkov, v prípade zrušenia paušálnych výdavkov?

Neexistuje žiadne meradlo spravodlivosti. Živnostník je podnikateľ. Riskuje svojim majetkom. Môže mať neúspešnú investíciu alebo skrachovať. Tieto faktory sa ťažko kalkulujú. V konečnom dôsledku to je politické rozhodnutie. Smerujúca pre nás môže byť situácia v zahraničí.

Pokiaľ bude reforma zdaňovania práce navrhnutá ako fiškálne neutrálna, nebude mať veľký efekt. Zrušením daňových výnimiek sa zvýšia celkové príjmy. Tie sa potom použijú na mierne zníženie sadzieb. Rovnakí daňovníci, na jednej strane o niečo prídu, na druhej zase dostanú. Stimulačný efekt, čiže ochota viac pracovať, nebude taký silný. Môžu nastať prípady, že niektoré domácnosti si priplatia a nedostanú žiadnu kompenzáciu.

Mali by byť zaťažení aj zamestnanci?

Oceňujem, že na Slovensku sa nechystá priame zvyšovanie sadzieb. Sociálny balíček je nákladný, stojí viac ako miliardu. Naviac je neadresný. Prídavky budú dostávať aj ľudia, ktorí ich potrebovať nebudú.

Bol by som radšej, keby sa daná suma použila na zníženie zaťaženia práce. Pretože nemáme ani tak problém s nízkym zaťažením živnostníkov, ako s vysokým pre zamestnancov. Preto je najlepším riešením hľadať spôsoby, ako to zmeniť.

Pri tejto otázke nadviažem na vašu novú kampaň polohrubej mzdy. Aké prínosy predstavuje pre zamestnanca a aké pre živnostníka?

Polohrubá mzda je dnes fiktívne číslo, ktoré nezaujíma zamestnanca, ani zamestnávateľa. Napríklad, keď hrubá mzda vzrastie o 100 EUR. Zamestnanec nevie, o koľko sa mu zvýši čistá mzda. Rovnako, ako zamestnávateľ, ktorému vzrastú mzdové náklady.

Tento typ mzdy spôsobuje zmätok. Jeho zrušením by sa mu predísť. Zlepšila by sa tým celková komunikácia, keďže by sme hovorili len o hodnote práce a čistom príjme. Zároveň by zamestnanec vedel, že viac ako 43 % z jeho odmeny je odvedených do štátnej kasy. Za tieto prostriedky získava verejné služby ako sú zdravotná starostlivosť, starobný dôchodok alebo iné dávky.

Okrem iného, nová daňovo-odvodová reforma by mala pomôcť rodinám s deťmi. Je možné zabezpečiť, aby príspevky boli adekvátne využívané?

Pre štát je ťažké vymyslieť systém, ktorý by to zaručil. Šikovní ľudia by dokázali speňažiť aj účelovo viazané poukážky. Je naivné očakávať, že každý jeden prídavok bude správne využitý. Na druhej strane, nedá sa povedať, že tento návrh je zlý. Mnohým rodinám príspevok pomôže.

Je podľa vás potrebná takáto reforma?

V súčasnosti zbytočne poskytujeme rodinné prídavky polovici rodičom. Majú dostatok financií na výchovu dieťaťa. V tomto prípade, je to ešte väčšie plytvanie, ako pri navrhovanej reforme. Peniaze teraz dostáva viac ľudí, ktorí ich nepotrebujú.

Aký vplyv to bude mať na nezamestnanosť?

To je pomerne dôležitá otázka. Minister financií Igor Matovič sa tomu snaží predísť nižším zvyšovaním prídavku na dieťa ako daňového bonusu. Ten je totiž viazaný na príjem. Určite sa nájdu rodiny, ktorým príspevkom na podporu rodiny nahradí príjem. Sú to hraničné rozhodnutia. Štát nedokáže nastaviť systém, ktorý by pôsobil motivačne pre každého.

Existuje spôsob ako spomínaným negatívnym javom predísť?

K tomu opäť nadviažem na výhody zrušenia zaťaženia práce. Medzi dávkou v hmotnej núdzi a čistou minimálnou mzdou je dnes obrovský rozdiel. Nezamestnanosť na Slovensku je regionálne rozložená. Tam, kde je vysoká, dávka v hmotnej núdzi nie je atraktívna.

Problémom je nedostatok pracovných miest. Nové pracovné príležitosti nevzniknú zvýšením prídavku na dieťa alebo daňového bonusu. Vláda by sa preto mala skôr sústrediť na regionálny prístup k minimálnej mzde. Jej neustále zvyšovanie je pre zamestnávateľov príliš nákladné. Nových zamestnancov si nemôžu dovoliť. Nezamestnaní tým pádom nemajú nárok na daňový bonus.

Ministerstvo financií SR chce investovať viac ako 320 mil. ročne na rekreačné poukazy pre pracujúcich rodičov s deťmi. Myslíte si, že takýto príspevok pomôže rozvoju cestovného ruchu?

Každý sektor by chcel mať garantovaný dopyt. Takáto investícia však neznamená, že cestovnému ruchu výrazne pomôže. V porovnaní, napríklad so Slovinskom, našou nevýhodou je, že nám chýbajú zákazníci z iných štátov.

Zahraničný dopyt má vyššiu kúpnu silu. Navrhované poukážky to viac skomplikujú. Slovenské zariadenia budú obsadené miestnymi obyvateľmi a zabránia prístupu cudzincom. Gastro poukážky dokážu zaručiť určitú stabilitu, ale nie výrazne pomôcť prevádzkam. Keď už rozvíjať cestovný ruch, tak z pohľadu každého turistu.

Kto by podľa vás z novej daňovo-odvodovej reformy profitoval najviac?

Celý balík je veľmi široký. Je zložité určiť jednoznačného víťaza. Každý subjekt sa nachádza na viacerých stranách zároveň. Profitovať by mohli napríklad firmy, ktorým by sa znížila daň z príjmov právnických osôb. Mali by jednoduchšie odpisovanie.

Komu naopak uškodí?

Proti jednému dobrému nápadu je vždy mnoho zlých. Milionárske dane, dane pre regulované subjekty, monopol alebo zvýšenie dane z dividend. Rodinná politika sa môže skončiť zvýšením daní, na získanie potrebných financií. V konečnom dôsledku si rodiny na daniach zaplatia to, čo dostanú od štátu.

Ak sa vám rozhovor páčil, odporúčame prečítať V Kauflande stále pracujeme na zvyšovaní atraktivity našej značky. Nezabúdame pri tom ani na zamestnancov.