Roboty stresujú zamestnancov aj vo svete. Zúria, že im siahajú na prácu

Nijaké sci-fi. Po covide a inflácii dostáva pracovný trh ďalší impulz. Hoci sa o tom v priebehu uplynulých rokov hovorilo skôr opatrne, viaceré výskumy a štúdie sú jednoznačné: ľudia sa cítia na pracoviskách ohrození robotmi. Podniky si ich nevedia vynachváliť. 

Roboty odôvodnene dávajú zamestnávateľom a firmám možnosť pokračovať v produkcii bez nutnosti vysokých odvodových zaťažení. Tí, ktorí zatiaľ s robotmi pracujú ako s kolegami, však prejavujú istú nevraživosť a nedôverčivosť voči ich prítomnosti. Ich podvedomé obavy sa začínajú prejavovať aj na pracovnom výkone, čo neraz vedie k syndrómu vyhorenia.

Robotika ovplyvňuje ekonomiky

Štúdia, ktorá vznikla medzi univerzitami v Singapure a USA a bola tento rok publikovaná v Žurnále aplikovanej psychológie, poukázala na zhodný vzorec medzi pracovníkmi vo všetkých päťdesiatich amerických štátoch a súčasne technologicky a ekonomicky vyspelými krajinami; Indiou a Singapurom. Vedecký tím odhalil aj negatíva automatizovaných pracovísk, okrem iného aj dopad na zdravotný stav tých pracovníkov, ktorí pociťovali v dôsledku automatizovaných procesov väčšiu obavu zo straty zamestnania. Výkonné priemyselné roboty a robotické linky sú pritom vítané aj v slovenských podnikoch, nielen fabrikách a priemyselných parkoch. 

České Národné centrum priemyslu 4.0, zamerané na vývoj automatizácie a digitalizácie odvetví, poukazuje v jednom zo svojich nedávnych prieskumov aj na to, že automatizácia je pre dnešné podniky nevyhnutná na to, aby dokázali prekonať krízy zapríčinenú faktormi ako vojnový konflikt, inflácia a dôsledok globálnej pandémie. Spolu s automatizáciou je však pre podniky zásadná rýchlosť adaptácie na nepredvídateľné zmeny trhu. V tomto ohľade majú AI technológie náskok, keďže ich nastavenie a update sú dosiahnuteľné omnoho rýchlejšie a nevyžadujú si nijaké ďalšie výdavky na nové školenie.

Úrazovosť na pracovisku klesla, závislosť stúpla 

Rovnako ďalšia štúdia, vykonaná pod vedením profesora Oseu Giantellu z Univerzity v Pittsburghu, poukazuje na dvojitú realitu pracovísk s robotickými procesmi. „Zistili sme, že v takýchto podnikoch sa znížila úrazovosť o polovicu. Napriek tomu, vyššia automatizácia bola v priamej úmere zodpovedná za výskyt závislostí, ktoré mali pre niektorých fatálne následky,“ ozrejmil stanovisko výskumu Giantella. V Nemecku, ktoré automatizáciu pracovísk súvisle rozvíja od polovice deväťdesiatych rokov, je postoj zamestnancov odlišný, no predsa len sa v dôsledku robotizácie zmenila podoba trhu. „Základné pozície sú pre uchádzačov o zamestnanie nedostupné, keďže ich automaticky nahradili stroje,“ upresňuje Jens Südekum z Inštitútu ekonomiky a práceschopnosti v Düsseldorfe.

V karosárni slovenskej automobilky sa robotizácia ujala takisto už pred niekoľkými rokmi a dôvodom bola práve zmieňovaná adaptabilita a spoľahlivosť pracovných zdrojov. V porovnaní s ľudskými zdrojmi vyhovovala zamestnávateľom najmä nulová odvodová povinnosť či neexistujúce riziko štrajku. Dokonca aj výskum Deloitte z roka 2021 potvrdil tento trend. Robotická automatizácia procesov totižto podľa prieskumu, ktorý sa plošne realizoval vo viac ako 29 krajinách sveta, prináša podnikom návratnosť investície v čase kratšom ako je jeden rok od zavedenia technológie. Firmy začínajú vyhľadávať automatizované riešenia bez ohľadu na to, či pôsobia v logistike, hutníctve alebo inej výrobnotechnologickej sfére. Ich závislosť od automatizácie bude v tomto desaťročí narastať. Podľa portálu Finreport však automatizácia zasahuje Slovensko rovnako ako napríklad Anglicko. Nájsť si prácu v zahraničí tak môže byť počas ďalších rokov výzvou aj v ostatných krajinách Európskej únie.