Stres v práci: Prečo je dôležité o ňom hovoriť?

S napätými situáciami sa stretávame takmer denne. Môže ísť, buď to o príjemné záležitosti alebo pocity, ktoré vyvolávajú paniku. V žiadnom prípade, nedovoľte, aby nežiadúci psychický stav ovplyvňoval váš život.

Práca vs stres

Nie je žiadnym prekvapením, že sa so stresom vyrovnávame odlišne. Introvertné povahy sa zvyknú cítiť nepríjemne častejšie ako extroverti.

Mierny stres je nápomocný. Môže pomôcť so sústredením sa, energiou, precíznosťou a motiváciou. Dokáže udržať pozornosť a vy vďaka nemu budete pracovať efektívnejšie.

Stres rastie priamo s pribúdajúcimi úlohami. To je typické pre pracovnú oblasť života. Najmä, ak sú zamestnanci pod časovým nátlakom alebo neustálym dohľadom nadriadeného.

Čím viac a rýchlejšie musíme pracovať, tým je práca psychicky náročnejšia. Stres okrem iného súvisí aj s nepresnosťou. Sme pod tlakom, chceme urobiť svoju prácu rýchlo a precízne. Opak je realitou.

Nedokážeme sa sústrediť, čím narastá počet chýb. Naviac,  cítime sa vyčerpaní a v konečnom dôsledku sa miera stresu zvyšuje. Okrem povahových čŕt a osobných problémov, na zvládanie pracovných nárokov vplývajú pracovné podmienky. Môže ísť o postavenie v kolektíve, náročnosť práce, nečakané zmeny, teplotu kancelárie a podobne. Stres však môže byť spôsobený aj tým, že vás vaša práca nebaví a nenapĺňa.

Z odborného hľadiska stres vyvoláva v tele reakciu, ktorá aktivuje viaceré dôležité orgány, akými sú napríklad mozog alebo nadobličky. Organizmus produkuje viac adrenalínu. Nervový systém pracuje na maximum, čo ovplyvňuje dýchanie, srdcovú frekvenciu, či hladinu cukru v krvi.

Na margo toho môžeme tvrdiť, že dlhodobý stres je pre psychický a fyzický stav nežiadúci. Nehovoriac o tom, že dlhodobý nátlak môže vyvolať až chronický stres, ktorý strávadzajú vážnejšie príznaky.

Príznaky pracovného stresu

Stres na pracovisku má svoje miesto pri otázkach v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Je to z toho dôvodu, že neovplyvňuje len jednotlivcov, ale aj celú organizáciu, v širšom ponímaní i ekonomiku štátu.

Bohužiaľ, samotný stres, aj jeho dôsledky zvyknú byť často stigmatizované. A to aj napriek tomu, že z dlhodobého hľadiska stojí za  vznikom rôznorodých chorôb. Najvyšší výskyt v počiatočnom, aj neskoršom štádiu predstavuje únava. Zriedkavé nie sú bolesti hlavy, chrbta, problémy so zaspávaním, či tráviace ťažkosti. Ľuďom v strednom veku môže byť diagnostikovaný zhoršený stav srdca. To je len začiatok.

Pod vplyvom dlhodobého stresu hrozí vznik psychických chorôb. V hre sú i psychosociálne riziká. Tie vznikajú v dôsledku zlého plánovania, organizácie a riadenia práce. Svoju úlohu významne zohrávajú zlé sociálne vzťahy na pracovisku. Z toho dôvodu sa častokrát stretávame s termínom „vyhorieť“.

Medzi najčastejšie vplyvy, ktoré spôsobujú vznik psychosociálnych rizík, patria napríklad:

• nadmerné pracovné zaťaženie (fyzické aj psychické);
• nejasná formulácia úloh, ktorá vedie k zlému pochopeniu;
• vyradenie zamestnancov z rozhodovania o veciach, ktoré sa ich týkajú;
• rastúce nároky (viac nadčasov, projektov, sprísnenie noriem a pod.);
• zlá organizácia vedenia (nedostatočná podpora a neefektívna komunikácia);
• pocit neistoty v zamestnaní (strach o stratu práce);
• sexuálne obťažovanie alebo iné neprípustné správanie voči pracovníkom.

Dobré psychosociálne prostredie povzbudzuje pracovníkov k lepšiemu výkonu a osobnému rozvoju. Zabudnúť nemôžeme na ich duševnú a fyzickú pohodu. V opačnom prípade, niet pochýb, že stres môže ovplyvniť náš život po všetkých stránkach – zdravie, práca, súkromie, vzťahy a podobne. Mali by ste preto začať konať už pri prvotných nežiadúcich účinkoch.

Ak sa vám článok páčil, odporúčame: "Work-life balance: Rovnováha medzi prácou a súkromím sa dá dosiahnúť".