Sociálna zodpovednosť: Ako sa dá podnikať bez negatívnych účinkov?

Pomaly prestáva platiť, že firmy sa zaujímajú len o dosahovanie zisku. Slovensko v tomto smere v posledných rokoch prosperuje. Nezaostávajú však ani ostatné krajiny Európy. Ako potvrdzuje prieskum, medzi základné ciele patrí udržateľnosť.

Spoločenská zodpovednosť podnikov

Na Slovensku zatiaľ nie je ustálený jednotný pojem, ktorý by označoval zodpovedné podnikanie. Najčastejšie sa však môžeme stretnúť s označeniami ako spoločenská zodpovednosť podnikov, CSR alebo „Corporate social responsibility“. Podstata je však rovnaká. Vyjadruje spôsob podnikania, ktorý prináša prospech pre široký okruh ľudí.

Spoločenská zodpovednosť firiem má rôznorodé zameranie. Nepredstavuje len šetrné správanie sa voči životnému prostrediu, ako si to mnohí vysvetľujú. Vyjadruje vzťah podniku s investormi, zamestnancami, úradmi, dodávateľmi, zákazníkmi aj konkurentmi. Zahŕňa efektívne investovanie do prepojenia interného prostredia s externým.

Každá firma má právo sa rozhodovať, akým spôsobom a do akej miery bude spoločensky zodpovedná. Zvýšený záujem o celkové dianie podnikateľskej činnosti prináša inštitúciám výhody. Zapojenie všetkých súvisiacich strán umožňuje lepšie sa orientovať na podnikateľskom trhu. Predvídať správanie či potreby spotrebiteľov, konkurencie aj investorov.

Dôležitú úlohu plní aj v prípade krízy a nedostatku pracovných miest. Vďaka určeným hodnotám firmy budujú súdržnosť podnikateľských i nepodnikateľských subjektov. Napomáhajú tak k udržateľnému hospodárskemu systému a zvýšeniu zamestnanosti.

Zodpovedné správanie sa podnikov je dôležité predovšetkým pri poskytovaní verejných služieb. Aktivity nad rámec legislatívy prispievajú k zlepšovaniu kvality života. Vedú k trvalo udržateľnému rozvoju. Ako aj k začleneniu sociálnych a ekonomických hodnôt do bežnej firemnej kultúry.

Oblasti uplatnenia

Spoločensky zodpovedné podnikanie sa uplatňuje v rôznych oblastiach. Napríklad v sektore logistických služieb či ako krízový manažment. Nejde však o primárne zameranie. Aktivity smerujúce k ochrane a bezpečnosti môže realizovať každý zamestnávateľ.

V rámci sociálnej oblasti firmy sledujú a minimalizujú negatíve účinky svojich aktivít na sociálny systém. V rámci toho sa podniky neriadia len svojimi internými cieľmi. Zámerom môžu byť zdravie a bezpečnosť zamestnancov, dodržiavanie rovnoprávnosti, ponuka flexibilného pracovného času, firemná filantropia, lobbing či rast kvality života

Zodpovedné podnikanie v environmentálnej oblasti zahŕňa monitorovanie nepriaznivých účinkov podnikania na životné prostredie. Výstupom sú projekty zamerané na ich obmedzenie alebo zabránenie Cieľom je tiež motivovať k rovnakým krokom aj iné inštitúcie. Mnohé firmy uprednostňujú recykláciu, používanie ekologických produktov, dodržiavanie odporúčaných štandardov, ochranu prírodných zdrojov a iné alternatívy.

Ekonomická oblasť sa výlučne nezameriava len na dosahovanie zisku. Pomáha zlepšovať vzťahy so spotrebiteľmi, akcionármi, dodávateľmi a inými obchodnými partnermi. Firmy sa môžu riadiť etickým kódexom a viac sa zamerať na transparentnosť. Stratégia je zameraná aj na boj proti korupcii, inovatívnosť a udržateľnosť rastu podnikania.

Aktuálny záujem podnikov o spoločenská zodpovednosť

V európskom prieskume Survey of Sustainability Reporting z roku 2020 sa Slovensko umiestnilo na 40. mieste z 52 skúmaných krajín. Výskum vychádza zo správy jednotlivých firiem o ich stratégii na minimalizovanie alebo vyvážanie negatívneho dopadu na spoločnosť.

Medzi prospešné činnosti sa zaradili zamestnanosť a platby daní a odvodov. Nežiadúcimi javmi sú odpady, znečisťovanie ovzdušia a spodných vôd či komplikovaná doprava v blízkosti podniku.

Podniky na Slovensku sa ďalej najviac zaujímajú o podporu:

• recyklácie a separovania odpadu;
• sociálne znevýhodnených v blízkom okolí;
• verejno-prospešných projektov;
• sociálnych práv klientov a zamestnancov;
• medzinárodných výziev a projektov;
• ochrany zvierat, biotopov, fauny a flóry;
• rekonštrukcii historických pamiatok a významných miest.

Oproti poslednému prieskumu bol dokonca zaznamenaný výrazný nárast udržateľnosti. Dôvodom môže zmena legislatívy. Podniky dostali povinnosť informovať o nefinančných aktívach. Okrem toho sa podniky začali viac zaujímať ako ich vníma spoločnosť. Zákazníci začínajú zohľadňovať ako sú produkty vyrábané. Transparentné zverejňovanie informácií tak prispieva k budovaní dobrej reputácie a tým pádom k zvyšovaniu obratu.

Úspech nezískalo len Slovensko. Krajiny strednej a východnej Európy dlhodobo zaostávali za západnými štátmi. Od posledného prieskumu však získali lepšie výsledky. Ak sa rovnaký trend uchová, bude to znamenať pozitívny prínos pre celú spoločnosť.

Pokiaľ vás článok zaujal, odporúčame prečítať  si "Motivačný list: Je pre zamestnávateľa ešte stále dôležitý?".