Študentka Anna: Slovensko a Ukrajina sú si podobné. Najväčší rozdiel je v prístupe k vzdelávaniu

Školstvo nie je v každej krajine rovnaké. Niektoré deti a mladí ľudia majú vytvorené priaznivé podmienky. Inde sa musia za príležitosťami sťahovať. S tým má skúsenosť aj Anna latsyk z ukrajinského mesta Kolomyia. Študuje v prvom ročníku na Fakulte humanitných a prírodných vied na Prešovskej univerzite odbor biológia. Svoj „dvojitý život“ si užíva naplno.

Mladý človek má v súčasnosti rozsiahle možnosti, čo sa týka štúdia. Prečo si sa rozhodla práve pre Slovensko?

Hlavným dôvodom bolo asi to, že Slovensko nie je príliš ďaleko od mojej rodnej krajiny. Ľudia sú si podobní, či už životným štýlom alebo mentalitou. Veľké rozdiely som nevidela ani v jazyku. Vďaka tomu nebol pre mňa problem sa rýchlo adaptovať. Bonusom bolo bezplatné štúdium.

Je prirodzené, že pred začatím niečoho nového sa hromadia predsudky alebo očakávania. Mala si pred príchodom nejakú negatívnu predstavu o Slovensku?

Pred príchodom som mala skôr očakávania ako predsudky. Tešila som sa na novú etapu môjho života. Strach som teda nemala. Vedela som, že okrem mňa tu budú aj iní zahraniční študenti. Bola som rada, že nebudem jediná z cudziny. Aj môj starší brat študoval na Slovensku. Ten ma ubezpečil, že tu budem mať všetko potrebné.

Máš „len“ 18 rokov. V tomto veku blízki zvyknú ešte prejavovať obavy. Stretla si sa pri svojom rozhodnutí s podporou okolia, alebo ťa naopak odhovárali, aby si pokračovala v štúdiu na Ukrajine?

Dlhšie som s blízkymi hovorila o tom, že chcem ísť na vysokú školu do zahraničia. Keď som im oznámila, že pôjdem na Slovensko, neboli prekvapení. Najväčšou podporou mi boli rodičia. Aj keď sa na začiatku trochu báli, vedeli, že som zodpovedná a viem sa o seba postarať. Teraz, keď už som tu, sú pokojnejší.

Študuješ v prvom ročníku na Fakulte humanitných a prírodných vied na Prešovskej univerzite odbor biológia. To je pomerne náročné zameranie. Ako doposiaľ hodnotíš spôsob výučby?

Je pre mňa ťažké hodnotiť výučbu ako takú. Školu navštevujem len tri mesiace a situácia nie je bežná. Napriek tomu môžem povedať, že hybridná forma štúdia je zaujímavá. Najdôležitejšie sú praktické cvičenia a semináre, ktoré sú prezenčne. Vďaka nim som sa toho veľa naučila. Online vzdelávanie má tiež svoje výhody. Môžem počúvať výklad priamo zo svojej izby, všetko potrebné si zapísať a pokojne popri tom popíjať čaj. Zatiaľ som spokojná.

Mnohí študenti sa zvyknú sťažovať na možnosti ubytovania. Ako to hodnotíš ty?

S ubytovaním som problém nemala a doteraz sa na tom nič nezmenilo. Internát, na ktorom bývam, je super. Je tu všetko, čo študent potrebuje. Izby sú nové a plne vybavené. Pri prvej návšteve som ostala prekvapená. Každá bunka vyzerá ako byt. Je tu chodba, skrine, kúpeľňa, toaleta a dve izby, v ktorých bývame po troch. Za 60 EUR mesačne si nič lepšie predstaviť neviem.

Okrem nového prostredia si sa stretla aj s inou rečou. Ty slovenčinu ovládaš skvele. Ako sa ti podarilo dosiahnuť takú dobrú úroveň?

Slovenčinu som sa začala učiť už na Ukrajine. Pri príchode na Slovensko som ovládala základy a rozumela som všetkému, čo mi miestni hovorili. Najväčší problém bol, keď som mala komunikovať ja. Nebola som si istá, ako mám utvárať vety. Predovšetkým som sa bála, že poviem niečo zle. Neskôr mi pomohlo, keď som sa zoznámila so spolužiakmi zo Slovenska. Veľa som počúvala a už som sa nebála hovoriť, aj keď s chybami.

Máš nejaké tipy ako sa naučiť cudzí jazyk za čo najkratší čas a čo najlepšie?

Najlepšie vo výučbe cudzieho jazyka je veľa počúvať, vnímať princípy a snažiť sa zapamätať si slovíčka. Na záver už len prekovanať strach z rozprávania. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí ochotne vysvetliatia, v čom robíte chybu. Časom to príde samo a budete rozprávať bez problémov.

Domov určite nechodíš tak často ako slovenskí študenti. Ako tráviš svoj voľný čas mimo štúdia?

Domov najbližšie pôjdem tesne pred vianočnými sviatkami. Druhýkrát až po ukončení letného semestra.

Štúdium je dosť náročné, veľa voľného času nemám. Najradšej ho však trávim so svojimi kamarátmi. Chodíme do mesta a cestujeme po okolí. Obľúbila som si aj cvičenie v posilňovni.

Plánuješ si časom nájsť brigádu alebo stáž?

Cez víkendy brigádujem v kaviarni. Veľmi som sa tešila, keď som si túto prácu našla. Naučila som sa robiť rôzne druhy kávy. Teší ma, že sa môžem stretávať s novými ľuďmi a príjemne sa porozprávať.

Slovenský školský vzdelávací systém je pomerne špecifický, najmä čo sa dĺžky štúdia týka. Vedela by si z vlastnej skúsenosti porovnať spôsoby vzdelávania na Slovensku a na Ukrajine?

Myslím, že prístup k vzdelávaniu je špecifický v oboch krajinách. Najväčší rozdiel je naozaj v dĺžke štúdia. Zaskočilo ma, že na slovenských stredných školách deti študujú 4 - 5 rokov. U nás sú to len 2 roky.

Slováci sú podľa mňa vo výhode. Mladý človek z Ukajiny, keď ukončí strednú školu, má šestnásť či sedemnásť rokov. Nedokáže robiť dospelé rozhodnutia a nevie, čo chce v živote robiť.

A pokiaľ ide o vysoké školy?

Vzdelávaci system je rovnaký. Iné sú poplatky za štúdium. Na Slovensku sa platí ročné školné len na súkromných školách. Na Ukrajine aj na štátnych. Výnimkou sú študenti, ktorí najlepšie uspeli na prijímacích skúškach. Študujú zadarmo.

Niektorí Slováci po doštudovaní odchádzajú za prácou do zahraničia. Vedela by si si ty naopak predstaviť, žeby si ostala pracovať na Slovensku?

Áno. Je celkom reálne, že ostanem pracovať na Slovensku aj ja. Možno tiež odídem do zahraničia. Nezáleží na tom, v akej krajine budem pracovať. Moje rozhodnutie bude závisieť od ponuky. Ale aj na Slovensku je podľa mňa veľa možností. Určite sa dá nájsť vyhovujúce zamestanie a žiť tak, ako každý chce.

Na Slovensku si už strávila pár mesiacov. Všeobecne, čo sa ti u nás najviac páči?

Na Slovensku sa cítim ako doma na Ukrajine. Sú tu dobrí ľudia a veľa miest, kde sa dá ísť. Najviac som si obľubila prírodu a hory. Som vždy rada, keď môžem objavovať pekné miesta. Taktiež sú tu zahraniční študenti, aj z Ukrajiny. Pomáhame si navzájom a spoločne si zvykáme na všetko nové.

Postrehla si aj niečo, čo by si najradšej zmenila?

Nechcela by som na Slovensku nič meniť. Aspoň z môjho krátkeho pobytu mám pociť, že mi nič nechýba a nikdy sa nenudím.

Ak sa vám rozhovor páčil, odporúčame prečítať Dušana Sadloňová: Pri pohovore nechávame vyniknúť schopnosti uchádzača na maximum.