Symptóm vyhorenia: Neignorujte príznaky, môžu viesť k vážnym zdravotným problémom

V súčasnosti veľa ľudí trávi viac času v práci ako by mali. Prílišné zanietenie z dlhodobého hľadiska stráca na efektivite a smeruje k opačnému výsledku. K vyhoreniu najčastejšie  dochádza pri činnostiach, na ktorým nám najviac záleží. Nadmerný stres či vyťaženie by sme za žiadnych okolností nemali podceňovať.

Syndróm vyhorenia je nebezpečnejší ako sa zdá

Syndróm vyhorenia je stav psychického a fyzického vyčerpania. Sprevádza ho chronický nezáujem aj o veci, ktoré vás predtým bavili. Demotivácia sa tak odrazí nie len na pracovnom nasadení, ale i v súkromnom živote.

Syndróm vyhorenia sprevádza množstvo príznakov. Prejavujú sa psychickými a zároveň psychosomatickými problémami. Nepísaným pravidlom je, ak ste až príliš zapálený pre určitú činnosť, časom vám hrozia komplikácie. Je však možné tomu predísť.

Z hľadiska pracovného zamerania sú najrizikovejším zameraním práca s ľuďmi, činnosti s vysokou náročnosťou a zodpovednosťou. Patria sem najmä odvetvia zdravotníctva, školstva, hospodárstva či sociálnej starostlivosti. Syndróm vyhorenia hrozí dokonca aj v domácom prostredí.

Podceňovanie príznakov môže mať dlhodobé následky. Vyhorenie vedie k stresu, cynizmu, pocitom menejcennosti, apatii a mnohým iným. Najlepšou prevenciou je podľa psychológov identifikovať ťažkosti čo najskôr.

Priebeh

Aktívne životné nasadenie so sebou môže priniesť požadované úspechy, ale aj komplikácie. Vyhorieť preto môže naozaj každý. Ide o dlhodobý stav, ktorý sa bez zmeny príčiny jeho vzniku zhoršuje.

Dôvodom vzniku najčastejšie sú dlhodobé pracovné nasadenie a nedostatok uznania. Avšak, príčin môže byť hneď niekoľko. Na vašom zdraví sa môže podpísať aj zlá situácia v súkromnom živote alebo pracovných vzťahoch.

Syndróm vyhorenia môže súvisieť aj s inou diagnózou, ktorou je workoholizmus. Ten vniká, keď okrem pracovných záujmov nemáte takmer žiadne iné. Alebo si myslíte, že ste v práci nenahraditeľní a zmenu si neviete predstaviť. Hranica medzi týmito ochoreniami je veľmi tenká. Nevylučuje sa však, že sú vzájomne prepojené.

Fázy vyhorenia

Vyhorenie nevznikne okamžite. Je to dlhodobý proces, ktorého štádia sú individuálne. Chronologicky sa však prehlbuje, od ľahšieho k zložitejším. Mnohí si začínajúce problémy zamieňajú za náročnejšie obdobie. Spoliehajú sa na to, že časom problémy pominú alebo sa z toho vyspia, čo nie je najšťastnejšou voľbou.

Človek, u ktorého sa syndróm vyhorenia rozvíja potrebuje okamžitú zmenu a dlhodobý oddych. Na to však nemá čas. Práve naopak. Nedostatok energie a pokles výkonu v ňom vzbudzuje dojem zlyhania. Preto siahajú po energetických nápojoch, káve, nezdravých jedlách, tabletkách, alkohole či iných stimulantoch. To však situáciu ešte zhoršuje, naviac nadmerné užívanie môže viesť k iným zdravotným problémom.

1. Časom komplikácií pribúdajú. Odborníci syndróm vyhorenia klasifikujú do piatich fáz, ktoré sa postupne rozvíjajú. Počiatočná fáza sa spustí po dlhodobom vyťažení alebo náhlom nadmernom prílive zodpovednosti. V snahe zvládnuť všetko, človek na seba kladie nezvládnuteľné nároky. Pri ktorých sa vynára aj obava a stres z ich nenaplnenia. Po začiatočnom nadšení príde náhla zmena. Prvotnými prejavmi sú zvýšená únava, frustrácia a problém so sústredením.
2. V druhej fáze nazývanej stagnácia z pôvodného nadšenia vzniká preťažovanie organizmu. Časový nátlak vedie k chronickému stresu. Práve ten je pri vyhorení kľúčovým a naviac nebezpečným. Nadmerné vystavovanie sa stresovým situáciám nezvládnu ani emočne silné osoby.
3. V sprievode tretej fázy prichádza frustrácia, ktorá je spôsobená nadmerným stresom. Symptómom sú porucha spánku až nespavosť. Postupne vznikajú úzkostné stavy, depresie a agresia. Nepriaznivý dopad to má aj na fyzické zdravie. Prejaviť sa môže chronickou únavou, nechutenstvom, žalúdočnými ťažkosťami a následným úbytkom hmotnosti. Toto štádium môže trvať aj roky. Človek potom siaha po látkach, o ktorých si myslí, že mu pomôžu. Najrozumnejším riešením je však neodkladne vyhľadať odbornú pomoc.
4. Apatická fáza predstavuje hranicu vyhorenia. Človek stráca koncentráciu pri bežných činnostiach a často zabúda. V tomto bode je mu ľahostajné, aj to čo viedlo k vzniku ochorenia. Dospel k myšlienke, že nemusí robiť nič. Prejavuje sa to aj v rovine medziľudských vzťahov. Trpiaci syndrómom vyhorenia stráca dôveru v seba, aj k svojim blízkym a okoliu. Má sklony k odsudzovaniu iných a zhadzovaniu ich schopností.
5. Poslednou fázou je psychické zrútenie sa a fyzické vyčerpanie. V prípadne emocionálne slabších to môže viesť k dlhodobým následok ako sú porucha osobnosti, manicko-depresívne ochorenie či fóbie. Môže ísť až o život ohrozujúcu situáciu, kedy človek začne mať samovražedné sklony. Nepríjemné následky to však má na každý typ osobnosti.

Príznaky

Vyznať sa vo svojom zdravotnom stave a vedieť odhaliť problém hneď v jeho počiatkoch je zložité aj pre odborníka. Na druhej strane často zvykneme ignorovať zmeny nášho zdravotného stavu. Sme zaneprázdnení povinnosťami a na vyšetrenie si nedokážeme nájsť čas.
Práve počúvanie vlastného tela a úsudku dokáže predísť šíriacemu sa problému už na začiatku. V prípade syndrómu vyhorenia sú príznaky v prvých fázach zanedbávané. Až dlhodobé pretrvávanie ťažkostí upozorní na to, že sa niečo deje. Zdravotné ťažkosti spojené so syndrómom vyhorenia môže viesť k dlhodobej práceneschopnosti, preto by sme nemali ignorovať prevenciu. Pomocou v týchto extrémnych prípadoch môže byť aj špecializované životné poistenie určené pre povolania, v ktorých sú ľudia na toto ochorenie najviac náchylný. Najmä v povolaniach v ktorých pracujú s ľuďmi, ako zdravotníci alebo manažéri, by si mali všímať prvotné príznaky.

Medzi prvé zmeny patrí únava. Nie je to však otázka jedného dňa či týždňa. Trvá dlhodobo, aj napriek výdatnému spánku alebo jednoduchším úkonom. V takom prípade ide o chronické vyčerpanie po telesnej aj fyzickej stránke. Človek sa už prebúdza ustatý a má problém fungovať počas dňa. Ďalším varovným signálom sú časte prechladnutia, nevoľnosť, bolesť svalov, nespavosť, porucha trávenia a nechuť do jedla.

Súbežne s vyčerpaním je bežná strata motivácie. A to aj pri činnostiach, ktoré vás doposiaľ napĺňali. Neviete sa pre nič nadchnúť, pripadá vám, že čas sa vlečie a myslíte len na to ako opäť budete musieť ísť do práce. Sprievodnými javmi sú aj zmeny nálad akými sú hnev, smútok či agresivita. Negatívna nálada sa pochopiteľne odrazí na blízkom okolí. Človek, ktorý sa nedokáže vysporiadať s vlastnými pocitmi a nájsť potrebné vysvetlenia obviňuje iných. Netrpí tak len on, ale pocit, že sa niečo deje nadobudnú aj jeho najbližší.

Po dlhodobom strese je mozog vyčerpaný Ak sa nedokážete sústrediť na danú činnosť, cítite sa unavený a podráždený, pochopiteľne začnete zabúdať. Syndróm vyhorenia znižuje schopnosť sústrediť sa a zapamätať si aj jednoduché úkony. Takým tempom sa znižuje produktivita čo zapríčiní hnev a pocit zlyhania.  . Odrazí sa to na schopnosti sústrediť sa, pamäti a chybovosti. Pracovný výkon sa tak zníži takmer na minimum.

Pracovať 40 hodín týždenne je podľa odborníkov ešte v poriadku. Problém nastáva, keď tento rámec budete dlhodobo presahovať. Okrem stresu, vyčerpania a zanedbávania osobného života prichádzajú i zdravotné problémy. Workoholizmus zapríčiňuje stratu energie, poruchu spánku či nezdravé stravovacie. Pre nikoho najhorším možným scenárom zase je znenávidenie svojej práce.

Stráviť prácou viac ako 51 hodín týždenne dokonca znamená až trojnásobne vyššie riziko vzniku srdcových chorôb.

Ako predísť vzniku ochorenia

Pokiaľ ste si vedomí toho, že nejakou činnosťou trávite priveľa času, najlepšou prevenciou je zmena. Hoci aj malá vo vašej každodennej rutine.

Pre fyzicky a psychicky vyťažených ľudí je najťažšie naučiť sa odpočívať. Kedykoľvek počas dňa si nájdite činnosť pri ktorej úplne vypnete. Môžete stráviť čas s priateľmi, na vychádzke so psom, pri dobrej knihe či spánku.

Účelom je, vedieť tráviť čas aj mimo práce. K tomu vám môžu pomôcť koníčky, ktorým ste sa niekedy venovali. Pokojne môžete skúšať aj nové veci. Kreativite sa medze nekladú.

Pokúste sa vstať pár minút skôr. Získaný čas venujte krátkej rozcvičke, meditácii, zdravým raňajkám alebo inej forme relaxu. Pokojne si doprajte sprchu alebo si choďte zabehať. Predovšetkým zanedbávanie základných potrieb smeruje k vážnejším problémom.

Ak už sa naučíte tráviť čas mimo práce, skúste do voľných chvíľ zakomponovať spoločnosť. Či už pri tímových alebo individuálnych činnostiach, z veľkej časti ste určite pracovali samostatne. Človek sa potrebuje zregenerovať ja po psychickej stránke. V kruhu priateľov najlepšie príde na iné myšlienky.

Počas doby, kedy sa učíte ako nespadnúť do pracovného kolotoča, nastavte si svoje hranice a prehodnoťte priority. Ak cítite, že je niečo na vás veľa alebo to nie je to čo skutočne chcete, zmeňte to. Sebauvedomenie je prvým krokom ako nepreceniť svoje sily.

Pokiaľ sa vám článok páčil, odporúčame prečítať  si "Sociálna zodpovednosť: Ako sa dá podnikať bez negatívnych účinkov?".