Solventnosť nespočíva len v zarábaní peňazí. Dôležité je vedieť s dostupnými prostriedkami disponovať. Pri tom zohráva dôležitú úlohu predvídanie.
I keď ste sa doposiaľ nedostali do finančnej tiesne, neznamená to, že taká situácia nemôže nastať. Každý človek by mal byť finančne gramotný. Najlepším príkladom je, že si dokážete odložiť z každého príjmu určitú čiastku.
Finančná rezerva vám pomôže prekonať ťažké časy a nezadlžiť sa. Nikdy neviete, kedy sa vám môžu peniaze navyše hodiť. Či už pri strate zamestnania, zdravotných ťažkostiach alebo vyšších výdavkoch.
Ak máte odložené dve vaše mesačné výplaty, na záchranu v nečakanej situácii to však nemusí stačiť. Ide totiž o minimálnu finančnú rezervu.
Niekoho k tvorbe „železnej rezervy“ privedie vlastná skúsenosť, pravdou je, že by malo ísť o zaužívané pravidlo pre všetkých.
Odkladať by ste si mali dlhodobo. Je len na vás, akú sumu si určíte. Môže ísť pokojne o 10 EUR mesačne. Postupom času sa čiastka znásobí a v prípade potreby pomôže riešiť finančné ťažkosti.
Dobrá finančná rezerva by mala v prvom rade kryť neočakávané výdavky. Hlavne v čase rastúcich cien a nestabilnej epidemiologickej situácii, sa téma šetrenia stala čoraz komunikovanejšou.
Inak povedané, našetrené peniaze slúžia ako istota. Môžete zmeniť zamestnanie, pustiť sa do podnikania alebo rekonštruovať byt.
Medzi najčastejší dôvod vytvárania finančnej rezervy patrí strata zamestnania. Prísť zo dňa na deň o príjem, ktorý by mal pokryť mesačné výdavky, môže byť devastujúce. Najmä ak ide o dlhodobú stratu práce.
Pod dočasnú stratu príjmu sa často podpisuje zdravotný stav. Zdravotná poisťovňa, či poistenia nemusia hradiť celú sumu. Nastať však môžu iné neočakávané situácie. V takom prípade je nevyhnutný pocit istoty, ktorý zabezpečí práve finančná rezerva.
Počítame s tým, že ste si už vypestovali dobré návyky na šetrenie. Spočítajte si všetky mesačné výdavky (hypotéka, energie, strava, náklady na domácnosť, úvery a podobne). Výsledok vynásobte číslom 3 až 6. Na základe toho by ste mali vedieť určiť, aká čiastka je pre vás postačujúca.
Aká suma by však mala postačiť v prípade núdze je diskutabilné. Finanční experti tvrdia, že optimálna výška je 6 mesačných príjmov v čistom.
Percentuálne by ste si mali finančnú rezervu tvoriť z 10 % z celkového mesačného príjmu domácnosti. Nie je to však pravidlom, ale len dobrou radou.
Výsledná suma je variabilná, v závislosti od počtu členov v domácnosti, jej živiteľov, fixných mesačných nákladov, životného štandardu a splátok. V prípade štvorčlennej rodiny s jedným príjmom sa optimálna výška rezervy môže vyšplhať na súčet celoročného príjmu.
Mladému človeku bez záväzkov, ktorého príjmy sú vyššie ako výdavky postačí odložiť 6 mesačných výplat. Rovnako sú na tom ľudia pred dovŕšením dôchodkového veku.
Naopak, mladá rodina s hypotékou, v ktorej spravidla pracuje len jeden rodič a je teda hlavným zdrojom príjmu, dáva zmysel, že rezerva by mala byť vyššia, aby pokryla výdavky na dobu 12 mesiacov.
Pre ľudí s nižším príjmom, ktorých príjem pokryje výdavky, je šetrenie o niečo ťažšie. V tomto prípade platí pravidlo, ktoré sme spomenuli na začiatku. Cestou k vytvoreniu finančnej rezervy sú správne návyky. Hoc i pár EUR mesačne pomôže v ťažkých časoch.
Niekoho môže zaskočiť dĺžka vytvárania rezervy. V ideálnom prípade by ste si mali odkladať 3 až 4 roky. Stávkou na istotu je odkladanie z každého mesačného príjmu od začiatku prvého pracovnoprávneho vzťahu.
Pri vytváraní finančnej rezervy by ste mali myslieť okrem iného i nad správnym uložením vašich úspor. V každom prípade by mali byť v bezpečí a ľahko dostupné.
Fyzické peniaze v dnešnej dobe pomaly začínajú nahrádzať tie bezhotovostné. Dobrou voľbou to je pri tvorbe rezervy. Najbežnejšou formou je konto v banke alebo sporiaci účet. I keď ste zástancom hmotnej meny, mali by ste túto možnosť zvážiť. Peniaze v banke vám skôr zabránia emočnému míňaniu, na veci, ktoré budú v prípade núdze nepodstatné. Výhodou je, že sa vyhnete plytvaniu a pri nečakanej udalosti, viete financie rýchlo správne použiť.
V nadväznosti na rastúcu infláciu, bežný účet v banke je len o krok lepší ako držanie nasporenej rezervy doma v hotovosti. Tam vaše peniaze nie sú dostatočne chránené a úroková sadzba sa rovná nule.
Jedno euro za 10 rokov stratí v priemere tretinu svojej hodnoty pri miernom raste inflácie. Odporúčame na bežný účet odkladať 1-2 násobok mesačného príjmu. Väčšiu časť na sporiaci účet a zbytok investujte.
Vyrátajte svoje mesačné príjmy a výdavky. Rozdeľte ich na nevyhnutné položky, a tie, ktoré možno obetovať v prospech vytvárania rezervy.
Pre lepšiu orientáciu, spíšte všetky príjmy i výdavky a prideľte im dôležitosť. Nazabudnite na žiaden náklad v domácnosti – voľnočasové aktivity, trvalé príkazy, vreckové pre deti, spotreba auta a iné.
Pre vyššiu presnosť výsledkov odporúčame porovnávať výsledky počas doby 2-4 mesiace.
Ďalším pomocníkom je finančný plán, ktorý pomáha rozdeliť príjmy tak, aby v prípade krízy pokryli všetky Vaše potreby. Efektívne rozdelenie zabezpečí isotu v budúcnosti.
Financie si odporúčame rozdeliť do štyroch skupín sporenia:
Na výhody sporiaceho účtu v banke sme už poukázali. Umožňuje šetriť prehľadne, efektívne a pohodlne. Odporúčame previesť peniaze na konto hneď po výplate. Urobte z toho zvyk a zistíte, že sporenie nie je tak náročné, ako ste si možno mysleli.
Poznáme to všetci. Ak sa nám v práci darí, doprajeme si veci, ktoré nie sú pre našu buducnosť až také dôležité. Pričom zabúdame myslieť na horšie časy.
Vyhnúť sa zbytočnému vyhadzovaniu peňazí nie je až také zložité. Postačí riedenie sa svojim vybudovaným rozpočtom.
Ak sa vám článok páčil, odporúčame: "7 spoľahlivých spôsobov ako si nájsť prácu".