\n
Inflácia na Slovenskú má rastúci charakter už rok a pol. V júli 2022 dosiahla hodnotu 13,2 %. Od ekonomickej kríze v roku 2008 sa ju darilo držať v priemere v rovine 2 %. Čiže sme hovorili o miernej inflácii. Koronakríza a vojnový konflikt na Ukrajine však viedli k zmene na cválajúcu.
\nPodľa miery intenzity rozlišujeme tri formy inflácie:
\nMierna
\nTypickým znakom je, že ceny tovarov a služieb stúpajú pomaly. Sú relatívne stabilné a ľudia veria v silu peňazí, ukladajú si ich v banke a neboja sa vyšších investícií.
\nPercentuálne hovoríme o jednociferných číslach, v rámci ktorých optimálne funguje peňažný systém.
\nCválajúca
\nProblém nastáva, ak sa inflácie začne pohybovať v rozmedzí 10 – 999 %. Peniaze rýchlo strácajú doterajšiu hodnotu. Výrazné zmeny sa zaznamenávajú v jednotlivých kvartáloch.
\nSpoločnosť sa začína obávať, preto hromadia tovary, investujú do cenných kovov alebo vyberajú peniaze z bánk.
\nHyperinflácia
\nIde o ničivú formu inflácie. Ceny dosahujú maximum a peniaze strácajú význam. Uplatňujú sa tradičné formy obchodu, ktorými sú výmena tovaru za tovar.
\nOdhliadnuc od nedávnych udalostí, hlavnú úlohu v celej problematike zohrávajú peniaze. Zodpovednosť preberajú jednotlivé národné a európska centrálna banka.
\nAk sa zvyšuje množstvo financií v obehu rýchlejšie ako je tempo rastu výroby, vzniká inflácia. Pozitívnou správou je, že na rozdiel od miernej inflácie, tendencia rastúceho tempa netrvá dlho. Vzhľadom na aktuálnu situáciu, lacnejšie ceny tovarov a služieb môžeme očakávať, keď sa obnoví dovoz zo zahraničia a stabilizujú sa ceny ropy a pšenice. Avšak úspory môžu utrpieť ujmu i počas krátkodobého stavu.
\nPostupne rastúcu infláciu si najčastejšie všimneme pri bežných nákupoch potravín. V takom čase začne spotrebiteľ lepšie premýšľať či danú vec potrebuje alebo sa bez nej zaobíde.
\n\n
Pre uchovanie úspor pred infláciou platí, že sa musia zhodnocovať viac alebo aspoň na rovnakej úrovni, aká je jej dlhodobá miera. Mnohí ľudia preto siahajú po stálych investíciách, akými sú napríklad akcie alebo drahé kovy. Pričom ide o bezpečný a uvážený krok.
\nVhodnou voľbou je aj investícia do nehnuteľností, ktoré vás chránia pred stratou hodnoty majetku. Zabudnúť by ste však nemali na likviditu, ktorá môže skomplikovať prípadný predaj budovy.
\nNiekto radšej volí dostupnejšie možnosti akými sú rezervy. Na bežnom či sporiacom účte by ste mali mať sumu maximálne do výšky troj až šesťmesačných výdavkov. Ostatné financie sa odporúča investovať, čo najefektívnejšie podľa vašich možností.
\nS voľbou vhodného riešenia by vám boli pomôcť profesionáli. Či už ide o zostavenie finančného plánu alebo výber správneho investičného fondu, mali by ste myslieť na ochranu vašich úspor pred znehodnotením.
\n\n
Ak sa vám článok páčil, odporúčame: "Influencer marketing: Ako funguje novodobý fenomén?".
\n',category:"Ekonomické oddelenie",published:!0,scheduled:!1,author:"Lucia Džurná",partnerLink:null}
Stav národného hospodárstva ovplyvňuje množstvo faktorov. Dôležitým faktorom sú peniaze a ich kúpna sila. Výrazný dopad na aktuálny stav má aj situácia v zahraničí. Ak jeden trhový subjekt začne konať neštandardne, môže to znamenať celospoločenský problém.
Inflácia sa podľa najdostupnejších zdrojov vyznačuje ako stav v ekonomike, kedy rastie cenová hladina a znižuje sa kúpna silá peňazí. Laicky povedané, zmenšuje sa množstvo tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za jednotkovú cenu. Financie tak strácajú svoju hodnotu.
Dochádza k zvyšovaniu množstva obeživa na trhu, čím sa zvyšuje celková cenová hladina – príliš veľa peňazí v porovnaní s počtom tovaru. Inflácia tak znižuje hodnotu meny v priebehu času.
O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k celkovému rastu cien, nie len k zdražovaniu jednotlivých tovarov.
Nerastú len ceny tovarov a služieb, ale zvyčajne aj odmeny zamestnancov a náklady. Niekto by sa z väčšieho počtu peňazí v obehu mohol potešiť, ale inflácia takzvanú cenovo-mzdovú špirálu. Zdražovanie vyvolá navýšenie dôchodkov, čo vedie k ešte výraznejšiemu zvyšovaniu. Špirála sa pomyselne stále točí a každým okruhom za sebou zanecháva viac škôd.
Miera inflácie sa meria zvlášť pre každú krajinu a to pomocou cenových indexov. Najdôležitejším je The Consumer Price Index (CPI). Vyjadruje cenovú hladinu spotrebných tovarov pomocou spotrebného koša. Ten tvoria vybrané skupiny tovarov a služieb.
Inflácia na Slovenskú má rastúci charakter už rok a pol. V júli 2022 dosiahla hodnotu 13,2 %. Od ekonomickej kríze v roku 2008 sa ju darilo držať v priemere v rovine 2 %. Čiže sme hovorili o miernej inflácii. Koronakríza a vojnový konflikt na Ukrajine však viedli k zmene na cválajúcu.
Podľa miery intenzity rozlišujeme tri formy inflácie:
Mierna
Typickým znakom je, že ceny tovarov a služieb stúpajú pomaly. Sú relatívne stabilné a ľudia veria v silu peňazí, ukladajú si ich v banke a neboja sa vyšších investícií.
Percentuálne hovoríme o jednociferných číslach, v rámci ktorých optimálne funguje peňažný systém.
Cválajúca
Problém nastáva, ak sa inflácie začne pohybovať v rozmedzí 10 – 999 %. Peniaze rýchlo strácajú doterajšiu hodnotu. Výrazné zmeny sa zaznamenávajú v jednotlivých kvartáloch.
Spoločnosť sa začína obávať, preto hromadia tovary, investujú do cenných kovov alebo vyberajú peniaze z bánk.
Hyperinflácia
Ide o ničivú formu inflácie. Ceny dosahujú maximum a peniaze strácajú význam. Uplatňujú sa tradičné formy obchodu, ktorými sú výmena tovaru za tovar.
Odhliadnuc od nedávnych udalostí, hlavnú úlohu v celej problematike zohrávajú peniaze. Zodpovednosť preberajú jednotlivé národné a európska centrálna banka.
Ak sa zvyšuje množstvo financií v obehu rýchlejšie ako je tempo rastu výroby, vzniká inflácia. Pozitívnou správou je, že na rozdiel od miernej inflácie, tendencia rastúceho tempa netrvá dlho. Vzhľadom na aktuálnu situáciu, lacnejšie ceny tovarov a služieb môžeme očakávať, keď sa obnoví dovoz zo zahraničia a stabilizujú sa ceny ropy a pšenice. Avšak úspory môžu utrpieť ujmu i počas krátkodobého stavu.
Postupne rastúcu infláciu si najčastejšie všimneme pri bežných nákupoch potravín. V takom čase začne spotrebiteľ lepšie premýšľať či danú vec potrebuje alebo sa bez nej zaobíde.
Pre uchovanie úspor pred infláciou platí, že sa musia zhodnocovať viac alebo aspoň na rovnakej úrovni, aká je jej dlhodobá miera. Mnohí ľudia preto siahajú po stálych investíciách, akými sú napríklad akcie alebo drahé kovy. Pričom ide o bezpečný a uvážený krok.
Vhodnou voľbou je aj investícia do nehnuteľností, ktoré vás chránia pred stratou hodnoty majetku. Zabudnúť by ste však nemali na likviditu, ktorá môže skomplikovať prípadný predaj budovy.
Niekto radšej volí dostupnejšie možnosti akými sú rezervy. Na bežnom či sporiacom účte by ste mali mať sumu maximálne do výšky troj až šesťmesačných výdavkov. Ostatné financie sa odporúča investovať, čo najefektívnejšie podľa vašich možností.
S voľbou vhodného riešenia by vám boli pomôcť profesionáli. Či už ide o zostavenie finančného plánu alebo výber správneho investičného fondu, mali by ste myslieť na ochranu vašich úspor pred znehodnotením.
Ak sa vám článok páčil, odporúčame: "Influencer marketing: Ako funguje novodobý fenomén?".