\n
Stres na pracovisku má svoje miesto pri otázkach v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Je to z toho dôvodu, že neovplyvňuje len jednotlivcov, ale aj celú organizáciu, v širšom ponímaní i ekonomiku štátu.
\nBohužiaľ, samotný stres, aj jeho dôsledky zvyknú byť často stigmatizované. A to aj napriek tomu, že z dlhodobého hľadiska stojí za vznikom rôznorodých chorôb. Najvyšší výskyt v počiatočnom, aj neskoršom štádiu predstavuje únava. Zriedkavé nie sú bolesti hlavy, chrbta, problémy so zaspávaním, či tráviace ťažkosti. Ľuďom v strednom veku môže byť diagnostikovaný zhoršený stav srdca. To je len začiatok.
\nPod vplyvom dlhodobého stresu hrozí vznik psychických chorôb. V hre sú i psychosociálne riziká. Tie vznikajú v dôsledku zlého plánovania, organizácie a riadenia práce. Svoju úlohu významne zohrávajú zlé sociálne vzťahy na pracovisku. Z toho dôvodu sa častokrát stretávame s termínom „vyhorieť“.
\nMedzi najčastejšie vplyvy, ktoré spôsobujú vznik psychosociálnych rizík, patria napríklad:
\nDobré psychosociálne prostredie povzbudzuje pracovníkov k lepšiemu výkonu a osobnému rozvoju. Zabudnúť nemôžeme na ich duševnú a fyzickú pohodu. V opačnom prípade, niet pochýb, že stres môže ovplyvniť náš život po všetkých stránkach – zdravie, práca, súkromie, vzťahy a podobne. Mali by ste preto začať konať už pri prvotných nežiadúcich účinkoch.
\nAk sa vám článok páčil, odporúčame: "Work-life balance: Rovnováha medzi prácou a súkromím sa dá dosiahnúť".
',category:"Firemná kultúra",published:!0,scheduled:!1,author:"Lucia Džurná",partnerLink:null}