\n
Aktívne životné nasadenie so sebou môže priniesť požadované úspechy, ale aj komplikácie. Vyhorieť preto môže naozaj každý. Ide o dlhodobý stav, ktorý sa bez zmeny príčiny jeho vzniku zhoršuje.
\nDôvodom vzniku najčastejšie sú dlhodobé pracovné nasadenie a nedostatok uznania. Avšak, príčin môže byť hneď niekoľko. Na vašom zdraví sa môže podpísať aj zlá situácia v súkromnom živote alebo pracovných vzťahoch.
\nSyndróm vyhorenia môže súvisieť aj s inou diagnózou, ktorou je workoholizmus. Ten vniká, keď okrem pracovných záujmov nemáte takmer žiadne iné. Alebo si myslíte, že ste v práci nenahraditeľní a zmenu si neviete predstaviť. Hranica medzi týmito ochoreniami je veľmi tenká. Nevylučuje sa však, že sú vzájomne prepojené.
\nVyhorenie nevznikne okamžite. Je to dlhodobý proces, ktorého štádia sú individuálne. Chronologicky sa však prehlbuje, od ľahšieho k zložitejším. Mnohí si začínajúce problémy zamieňajú za náročnejšie obdobie. Spoliehajú sa na to, že časom problémy pominú alebo sa z toho vyspia, čo nie je najšťastnejšou voľbou.
\nČlovek, u ktorého sa syndróm vyhorenia rozvíja potrebuje okamžitú zmenu a dlhodobý oddych. Na to však nemá čas. Práve naopak. Nedostatok energie a pokles výkonu v ňom vzbudzuje dojem zlyhania. Preto siahajú po energetických nápojoch, káve, nezdravých jedlách, tabletkách, alkohole či iných stimulantoch. To však situáciu ešte zhoršuje, naviac nadmerné užívanie môže viesť k iným zdravotným problémom.
\nVyznať sa vo svojom zdravotnom stave a vedieť odhaliť problém hneď v jeho počiatkoch je zložité aj pre odborníka. Na druhej strane často zvykneme ignorovať zmeny nášho zdravotného stavu. Sme zaneprázdnení povinnosťami a na vyšetrenie si nedokážeme nájsť čas.
Práve počúvanie vlastného tela a úsudku dokáže predísť šíriacemu sa problému už na začiatku. V prípade syndrómu vyhorenia sú príznaky v prvých fázach zanedbávané. Až dlhodobé pretrvávanie ťažkostí upozorní na to, že sa niečo deje. Zdravotné ťažkosti spojené so syndrómom vyhorenia môže viesť k dlhodobej práceneschopnosti, preto by sme nemali ignorovať prevenciu. Pomocou v týchto extrémnych prípadoch môže byť aj špecializované životné poistenie určené pre povolania, v ktorých sú ľudia na toto ochorenie najviac náchylný. Najmä v povolaniach v ktorých pracujú s ľuďmi, ako zdravotníci alebo manažéri, by si mali všímať prvotné príznaky.
Medzi prvé zmeny patrí únava. Nie je to však otázka jedného dňa či týždňa. Trvá dlhodobo, aj napriek výdatnému spánku alebo jednoduchším úkonom. V takom prípade ide o chronické vyčerpanie po telesnej aj fyzickej stránke. Človek sa už prebúdza ustatý a má problém fungovať počas dňa. Ďalším varovným signálom sú časte prechladnutia, nevoľnosť, bolesť svalov, nespavosť, porucha trávenia a nechuť do jedla.
\nSúbežne s vyčerpaním je bežná strata motivácie. A to aj pri činnostiach, ktoré vás doposiaľ napĺňali. Neviete sa pre nič nadchnúť, pripadá vám, že čas sa vlečie a myslíte len na to ako opäť budete musieť ísť do práce. Sprievodnými javmi sú aj zmeny nálad akými sú hnev, smútok či agresivita. Negatívna nálada sa pochopiteľne odrazí na blízkom okolí. Človek, ktorý sa nedokáže vysporiadať s vlastnými pocitmi a nájsť potrebné vysvetlenia obviňuje iných. Netrpí tak len on, ale pocit, že sa niečo deje nadobudnú aj jeho najbližší.
\nPo dlhodobom strese je mozog vyčerpaný Ak sa nedokážete sústrediť na danú činnosť, cítite sa unavený a podráždený, pochopiteľne začnete zabúdať. Syndróm vyhorenia znižuje schopnosť sústrediť sa a zapamätať si aj jednoduché úkony. Takým tempom sa znižuje produktivita čo zapríčiní hnev a pocit zlyhania. . Odrazí sa to na schopnosti sústrediť sa, pamäti a chybovosti. Pracovný výkon sa tak zníži takmer na minimum.
\nPracovať 40 hodín týždenne je podľa odborníkov ešte v poriadku. Problém nastáva, keď tento rámec budete dlhodobo presahovať. Okrem stresu, vyčerpania a zanedbávania osobného života prichádzajú i zdravotné problémy. Workoholizmus zapríčiňuje stratu energie, poruchu spánku či nezdravé stravovacie. Pre nikoho najhorším možným scenárom zase je znenávidenie svojej práce.
\nStráviť prácou viac ako 51 hodín týždenne dokonca znamená až trojnásobne vyššie riziko vzniku srdcových chorôb.
\nPokiaľ ste si vedomí toho, že nejakou činnosťou trávite priveľa času, najlepšou prevenciou je zmena. Hoci aj malá vo vašej každodennej rutine.
\nPre fyzicky a psychicky vyťažených ľudí je najťažšie naučiť sa odpočívať. Kedykoľvek počas dňa si nájdite činnosť pri ktorej úplne vypnete. Môžete stráviť čas s priateľmi, na vychádzke so psom, pri dobrej knihe či spánku.
\nÚčelom je, vedieť tráviť čas aj mimo práce. K tomu vám môžu pomôcť koníčky, ktorým ste sa niekedy venovali. Pokojne môžete skúšať aj nové veci. Kreativite sa medze nekladú.
\nPokúste sa vstať pár minút skôr. Získaný čas venujte krátkej rozcvičke, meditácii, zdravým raňajkám alebo inej forme relaxu. Pokojne si doprajte sprchu alebo si choďte zabehať. Predovšetkým zanedbávanie základných potrieb smeruje k vážnejším problémom.
\nAk už sa naučíte tráviť čas mimo práce, skúste do voľných chvíľ zakomponovať spoločnosť. Či už pri tímových alebo individuálnych činnostiach, z veľkej časti ste určite pracovali samostatne. Človek sa potrebuje zregenerovať ja po psychickej stránke. V kruhu priateľov najlepšie príde na iné myšlienky.
\nPočas doby, kedy sa učíte ako nespadnúť do pracovného kolotoča, nastavte si svoje hranice a prehodnoťte priority. Ak cítite, že je niečo na vás veľa alebo to nie je to čo skutočne chcete, zmeňte to. Sebauvedomenie je prvým krokom ako nepreceniť svoje sily.
\nPokiaľ sa vám článok páčil, odporúčame prečítať si "Sociálna zodpovednosť: Ako sa dá podnikať bez negatívnych účinkov?".
',category:"Firemná kultúra",published:!0,scheduled:!1,author:"Lucia Džurná",partnerLink:null}