Muž z Arkansasu si 50 rokov budoval kariéru v jedinej telekomunikačnej spoločnosti, pracuje v nej dodnes

Príbeh Kipa fascinuje svet. Paul Turner, síce zďaleka nie je sám, kto pracoval v jedinej firme celý život, no rozhodne patrí k tým, ktorí tvoria výnimku. Na začiatku jeho kariéry bolo nadšenie. A to mu stále zostáva.  

Po päťdesiatich rokoch v americkej telekomunikačnej spoločnosti AT&T sa Paul Turner dočkal nevšednej pozornosti médií na celom svete. Jeho kariérna cesta sa začala krátko po dovŕšení 18 rokov. Výber povolania bol pre neho logickým vyústením toho, čo ho fascinovalo od detstva na práci jeho rodičov, rovnako pôsobiacich v telekomunikačnej spoločnosti Southwestern Bell Telephone. Tá sa neskôr premenovala na dnešnú AT&T. A aj napriek tomu, že v úvode svojej kariérnej cesty sa Turner rozhodoval medzi tým, či začať so štúdiom veterinárneho lekárstva, alebo zamerať pozornosť na telefóny, ku konečnému rozhodnutiu prispelo opäť zváženie reálnych možností. V životnom a súčasne kariérnom príbehu dnes 68-ročného muža je preto možné nachádzať lekcie, ktoré dokazujú, že správny mindset je pri budovaní kariéry dôležitý. 

Lekcia prvá: Na kariérny vrchol sa náhliť netreba

Paul Turner si počas päťdesiatich rokov prešiel rozličnými pracovnými pozíciami, neraz sa uchádzal o povýšenie či zlepšenie platu a akokoľvek to môže znieť, mnohé odmietnutia zo strany nadriadených prijal s pochopením. Turner sa dokonca neprestal uchádzať o povýšenia ani neskôr počas svojej kariéry. Nepatril k tým, ktorí by boli karieristami a tak sa postupom času naučil vnímať a využívať príležitosti, ktoré neznamenali postup smerom nahor v rámci jeho kariérneho modelu.

V odvetví, ktoré sa výrazne menilo vzhľadom na technologický pokrok, si Turner zažil všetky podoby telefónov, začiatku internetu aj zmenu medených drôtov za optické káble. Sledovaním prichádzajúcich nováčikov a ambicióznych boomerov, ktorých neskôr striedala generácia X, si Turner uvedomil, že náhliť sa na vrchol, nemá zmysel. Každé povýšenie prichádzalo s jeho vlastným, proaktívnym prístupom k práci aj k vedeniu.

Turnerov job crafting sa preto napokon premietol do uchádzania sa o všemožné možnosti školení a tréningov, vďaka ktorým mal šancu precestovať celé USA. S výberom vertikálneho kariérneho modelu nadobúdal nové zručnosti a vedomosti, ktoré mu časom dopomohli k tomu, aby v ďalších výberových konaniach na zodpovednejšiu pozíciu uspel. 

Lekcia druhá: Nariadenia prijímajte s rezervami 

Keď sa ho dnes novinári z amerických televízií pýtajú, ako v jednej firme dokázal zotrvať päťdesiat rokov, odpovedá úprimne: "Nikdy som sa nadriadným nesnažil vnucovať. Radšej som povedal, aby ma nechali na pokoji a mohol som sa zdokonaliť v oblasti, ktorej som sa venoval." Inými slovami, Turner si uvedomil, že v práci potrebuje mať vlastné tmpo, osobné limity a nesmie si nechať narúšať svoj pocit spokojnosti.

S niekoľkými odmietnutiami, lekciami z externých kurzov, obchodnými cestami a svedectvami rýchlych zmien vo firmenej štruktúre, nevynímajúc niekoľko akvizičných vĺn, sa Turnerov kariérny vývoj spomaľoval, či lepšie povedané, ustaľoval. Priznáva síce, že nie všetky nariadenia prijímal s pokojom a aj keď veľmi chcel, nie vždy dokázal zostať verný vlastným zásadam, no v konečnom dôsledku sa naučil nachádzať cestu postupu tam, kde ju iní nevideli.

"Pýtal som sa kolegov, či vedia o nejakej príležitosti, možnosti školenia, výjazde alebo tréningu a každú z lekcií som si bral za svoju, všetky poznatky sú dôležité," vysvetľuje Turner, ktorý by vzhľadom na svoj vek mohol byť už tri roky na dôchodku, keďže povolený dôchodkový vek v Arkansase je aktuálne 65 rokov. On však namiesto toho zastáva pozíciu Lead Product Development Managera v Greenbrieri, rodnom Arkansase.

Lekcia tretia: Satisfakcia vedie k motivácii

Nielen trpezlivosť, ale aj satisfakcia z práce, boli pre Turnera dôležité pre to, aby v práci zotrval. A to dokonca aj napriek tomu, že jeho platové ohodnotenie malo ďaleko od ideálu. "Boli také týždne, keď sme deň po výplate žili sotva z desiatich dolárov, ale nebývalo ich veľa," spomína Turner. Akákoľvek pozícia mu bola napokon pridelená, uspokojil sa s platovými podmienkami, s tým súvisiacim životným štandardom a aj pridelenými zodpovednosťami.

"Videl som veľa mladších ľudí, ktorí prišli a odišli. Myslím, že im chýbala trpezlivosť," nazdáva sa. Turnera od výpovede delilo neustávajúce nadšenie z technológií, ktoré ho priviedli do zamestnania v mladosti. Keď videl, ako sa odvetvie mení a technológie nahrádzajú zakaždým ďalšie a nové, vždy objavil v sebe nový impulz a to isté nadšenie z práce, s akou si v mladosti určoval svoju budúcu kariéru. To je podľa jeho slov to najdôležitejšie, čo by sme mali v práci nachádzať, ak v nej mienime zotrvať. "Mnohí si myslia, že som už expert na telekomunikácie, keď s nimi pracujem také dlhé roky, ale ja im hovorím, že doba strávená v zamestnaní ešte nemusí znamenať, že niečomu rozumiete," poznamenáva. Spokojnosť sa pre Paula Turnera stala kľúčovou a aj bez toho, aby opúšťal svoj domov, našiel spôsoby a možnosti ako dať svojmu zamestnaniu takú podobu, ktorá v jeho osobnom vnímaní predstavuje dreamjob.