Prospieva mentálnemu zdraviu, ohrozuje firmy: Zostane hybridná práca pre zamestnávateľov bezpečná?

Sabotujú sa zamestnávatelia tým, že povoľujú pružný pracovný čas a home office? Posledné vyšetrovania príčin prepadu svetových bánk poukazujú na to, že hybridnou prácou sa okrem pracovnej doby zrejme uvoľňuje niečo dôležitejšie. Disciplína. 

Hybridná práca sa za posledných päť rokov stala nielen fenoménom, ale pre mnohých zamestnávateľov aj účinným benefitom, na základe ktorého k sebe dostávajú nových pracovníkov. Máloktorá iná forma spolupráce je pritom v súčasnosti tak rozporuplná, ako práve hybridný model zamestnávania. Predovšetkým vo svetle kolabujúcich inštitúcii od západného pobrežia Kalifornie po tradičné zázemie európskych superbánk, sa práve hybridná práca stáva terčom kritiky. Ak teda hybridná práca okrem pozitív prináša aj negatíva, znamená to, že sa ako mnoho iných trendov stane o pár rokov nežiaducou? Verdikt je nejasný; kým výskumy potvrdzujú lepšiu kvalitu života u hybridných pracovníkov, výkonnosť a konkurencieschopnosť spoločností, ktoré prácu na diaľku prehnane uznávajú, sa postupne oslabuje. 

Hľadanie najslabších článkov 

Keď vlani zakázali najväčší biznismeni planéty hybridný režim na pracoviskách, celý svet sa s cynickými komentármi pozastavoval nad ich neférovými praktikami voči zamestnancom. Napriek tomu, že podmienky pre zamestnancov neboli ideálne, s odstupom času si môžu - teda aspoň tí, ktorí ustáli prepúšťacie vlny - ďakovať za to, že uprednostnili kanceláriu pred voľnejším pracovným režimom. 

Možno aj vďaka týmto opatreniam zabránili tomu, aby dopadli ako zamestnanci zaniknutej Silicon Valley Bank. A práve tí vinia z kolapsu flexibilnú kultúru, ktorú manažment azda až prehnane zdôrazňoval aj vo svojich tvrdeniach, náboroch... a v konečnom dôsledku aj medzi hrozbami v štvrťročnom hodnotení výkonu banky. Naproti tomu, švajčiarsky Credit Suisse pritom vinia experti z toho, že v morálke zostal až príliš skostnatelý a zabránil tomu, aby banka reagovala na požiadavky doby. Názory sa však nerozchádzajú len na úrovni analytikov a zamestnancov. Rozdielne výsledky preukazujú aj štúdie. 

Štúdie pracujúce proti sebe 

Nedávna britská štúdia, ktorá skúmala psychiku a kvalitu života u viac ako 2000 respondentov, označujúcich samých seba za reprezentantov hybridného pracovného režimu, priniesla prekvapivé výsledky ohľadom zlepšenia životného štandardu a pocitu plnohodnotného života.

Podľa zistení IWG (International Workplace Group,pozn. red.) majú ľudia pracujúci na báze home office lepší spánok, viac času na cvičenie a zdravšie stravovanie. Dôvodom je schopnosť zorganizovať si čas lepšie a venovať sa viac osobným záujmom. Na úkor toho však môže utrpieť pracovná sféra, ako informoval vo svojom minuloročnom prieskume Microsoft. Podľa opýtaných manažérov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, až pre 54% priznalo, že v hybridnom režime je pre nich zložitejšie riadiť pracovné skupiny a udržať si pritom autoritu, ktorú mali pred Covidom. Aj podľa štúdie Fakulty psychiatrie Japonskej lekárskej univerzity je úpadok produktivity jedným z dôsledkov dlhodobej práce na diaľku a to paradoxne kvôli tomu, že u skúmaných subjektov klesla odozva na faktory stresu. Inými slovami, hybridnou prácou klesá miera pozornosti a zmysel pre prioritizáciu úloh. 

Prognózy v prospech hybridov 

Podmienky pre výkon hybridnej práce sa teda menia a stávajú sa neustálou sférou vedeckého poznávania. Sme spoločensky a biologicky uspôsobení na to, aby sme v roztrieštených spoločenských modeloch uspievali dlhodobo? 

Hybridná práca zrejme nezanikne, no po situácii, ktorá poznamenala finančný trh a tá sa v nemalej miere podpísala aj na ekonomike Európy, sa postoje k hybridným pracovným modelom s najväčšou pravdepodobnosťou zmenia. Firmy si dvakrát premyslia, či sa im oplatí riskovať výkonnosť na úkor absolútnej spokojnosti zamestnancov. V nemalej miere bude zohrávať dôležitú úlohu aj otázka kyberbezpečnosti a riziko úniku dôverných informácií v nevhodnom či nežiaducom kontexte.