Odchod do dôchodku sa rozplýva ako hmla, Francúzi proti posúvaniu dôchodkového veku protestujú

Ekonomiky krajín v Európe sú po covide natoľko zlomené, že sa snažia vyriešiť nedostatok pracovnej sily dôchodkovými reformami. Pre tých, ktorí dúfali, že budú môcť odísť z pracovného trhu a čerpať penziu, je to rana pod pás.

Francúäzsko svoj nesúhlas s dôchodkovou reformou vyjadrilo masívnymi štrajkmi, ktoré ochromili dôležité transportné uzly v krajine a do ulíc Paríža a poznačili aj fungovanie v školstve. Zatvorili sa aj najvyhľadávanejšie turistické atrakcie - Eiffelová veža zostala pre turistov neprístupná. aj tento rok dostali viac ako 80 000 protestujúcich, ktorí nesúhlasia s pozmeneným návrhom na odsunutie dôchodkového veku. Prezident Macron obhajil tento krok ako nevyhnutný pre udržanie funkčnosti dôchodkového systému. Francúzska únia odborových zväzov naproti tomu namieta, že takýto krok vlády vážne ohrozuje práva pracujúcich občancov. Slovenský návrh na skorší odchod do dôchodku sa pritom z rovnakých dôvodov zmietol zo stola ešte pred dvomi rokmi. Lenže odďaľovanie dôchodku nie je hrozbou len pre Francúzov. 

Dreli celý život, sú unavení a zúria 

Za vrchnolne neprijateľné zo strany občanov Francúzska je predĺženie odchodu do dôchodku o ďalšie dva roky. Posun odchodu do penzie zo 62 na 64 rokov predstavil Emmanuel Macron a jeho vláda v druhom januárovom týždni a hoci boli negatívne reakcie očakávané, výzvou na štrajk zo strany odborov sa nechali ovplyvniť veľké počty pracujúcich učiteľov, železničiarov či pracovníkov v energetickom priemysle.

To v nemalej miere vzbudilo obavy z násilných protestov radikálov, ktoré sú obzvlášť v Paríži súčasťou každého výraznejšieho protestu za posledných desať rokov. Protesty sa v priebehu ďalších hodín preniesli aj do ostatných častí krajiny a celkovo sa priblížili k počtu milión protestujúcich. Ľuďom sa nepáči, že ich štátny systém drancuje, ochudobňuje a núti ich na úkor zdravia pracovať do vyčerpania všetkých životných síl. 

Svet starne, práca pribúda

Protest vo Francúzsku je však podľa posledných informácií informačných agentúr najväčší od roka 2010. Dôvodom reformy je však realita v spoločnosti, ktorá sa začína prejavovať na demografickej skaldbe väčšiny krajín v Európe aj vo svete.

Práve rýchlejšie starnutie obyvateľstva, vyššia dlhovekosť a nižší príchod novej generácie na pracovný trh sa podpisujú pod rozvoj trendu takzvaného "unretirementu", ktorý vedie k tomu, že sa ľudia na 50 rokov zdržiavajú na pracovnom trhu do vyššieho veku, než ich predchodcovia. Podobná situácia začína byť viditeľná napríklad aj vo Veľkej Británii či Spojených štátoch amerických. 

Slovenský dôchodok: má či nemá strop?

Ani Slovensko v tomto ohľade nie je výnimkou. Dôchodkový vek bol síce stanovený práve na hranici 64 rokov pre mužov aj pre ženy, avšak počnúc týmto rokom bol jeho strop zrušený. No práve z rovnakého dôvodu klesajúcej demografickej krivky a vyššej dlhovekosti budú aj Slováci nútení zotrvať na trhu práce dlhšie. Ženám však bude dôchodkový vek klesať o šesť mesiacov za každé narodené dieťa.

Hoci boli predčasné odchody do dôchodku potlačené, podobne ako v prípade Francúzska, najmä Národnou bankou a Ministerstvom financií. Nesúhlas vyjadrila aj rozpočtová rada a na základe toho bol návrh z reformy vypustený ešte v roku 2020. Na druhej strane sa však možnosť odísť do predčasného dôchodku o dva roky skôr kompenzuje znížením mesačnej dávky o 0,5% a to za každý mesiac, o ktorých občan skrátil dĺžku riadneho dôchodkového veku. Žiaľ, už v súčasnosti sa dá hovoriť o tom, že dôchodok putuje do neznáma a naša aktuálna reforma ho posúva každý rok o 2 mesiace, preto nie je isté, či bude plný dôchodkový vek 64 rokov platný aj o pár rokov.