Nezamestnanosť v eurozóne stagnuje na historickom minime, očakáva sa zvrat

Posledné výsledky štatistického úradu Európskej únie z minulého novembra poukazujú na pozitívny fakt. Miera nezamestnanosti neklesá len na Slovensku, ale aj vo väčšine členských krajín Európskej únie. Európania sú až z troch štvrtín zamestnaní.

Výsledky Eurostatu priniesli pozoruhodnú štatistiku. Tá viac menej potvrdila to, o čom sa v posledných týždňoch diskutuje aj na domácej scéne - nezamestnanosť sa v posledných mesiacoch roka 2022 skutočne dostala po dlhej dobe na nízke hodnoty vo väčšine európskych krajín. Tretia časť série venovanej mechanizmom znižovania nezamestnanosti sa preto bude zaoberať situáciou v Európskej únii a výzvam, ktoré ju môžu v blízkej budúcnosti postihnúť. Hoci sa inflácia spomalila, podľa analytikov môže zvrat spôsobiť recesia. 

Zrkadlo práceschopnosti eurozóny  

Krivka nezamestnanosti však, podobne ako na Slovensku, nie je totožná pri porovnaní celkového stavu nezamestnaných a počtu mladých nezamestnaných. A hoci sa každá z členských krajín snaží riešiť túto problematiku vlastnými projektmi, rozdiely sú markantné.

Na porovnanie, kým v Španielsku možno hovoriť o takmer štyridsaťročnom rekorde v počte zamestnaných, súčasne sa tu odzrkadľuje vysoká miera nezamestnaných mladých do 30 rokov. V Európe dokonca najvyššia, presahujúca podiel viac ako 32% z celkového obyvateľstva. Keďže na celom kontinente je aj nižšia pôrodnosť a ekonomicky aktívnych občanov by v budúcnosti nemalo pribúdať tak, ako doposiaľ, prioritou sa stáva začlenenie a ešte väčšmi udržanie mladých na trhu práce. 

Energetická kríza úraduje 

Súhrn udalostí, ktoré sa premietli na európskom kontinente v priebehu uplynulých piatich rokov, núti krajiny, aby ekonomicky, teda aj výkonnostne kompenzovali straty, ktoré vznikli okrem iného aj uskutočnenín brexitu. Pretože európska trhová ekonomika, podobne ako tá britská, sa v dôsledku toho zmenšili. Podľa analytikov sa dá navyše očakávať, že pozitívny stav čoskoro zneguje prítomnosť recesie.

S rastúcimi cenami, štátnymi dlhmi a vypätou energetickou politikou sa môže situácia zmeniť ešte skôr. Dopad energetickej krízy sa už prejavuje aj na Slovensku, ktoré aktuálne zatvára uhoľné bane a prichádza o zamestnancov zánikom Slovalca či prepúšťaním v U.S. Steel. Podobný scenár vidieť aj v ekonomikách juhovýchodnej Európy. No zatiaľ čo v takom Bulharsku prešla pracovná sila z metalurgie na turizmus aspoň čiastočne a tým dokázala napokon pokoriť hranicu nezamestnanosti na 4%, budúcnosť slovenského pracovného trhu bude pravdepodobne závisieť od inteligentného priemyslu. 

Evidencia nezamestnaných klesla, zíde nižšie?

V porovnaní s európskym percentilom 6,5% je na Slovensku aktuálna miera nezamestnanosti 5,8% a tento ukazovateľ dokazuje, že práceschopných na slovenskom pracovnom trhu pribúda. Iniciatívy o uplatnenie na trhu práce nebudú ustávať ani v tomto roku; vzhľadom na existujúci rámec Akčného plánu integrácie dlhodobo nezamestnaných (APDN 2030) budú prebiehať aj v tomto roku ďalšie projekty a strategické zámery, ktoré majú zabezpečiť, aby sa na trhu práce uplatnili aj občania, ktorí majú problém získať stabilné zamestnanie.

A keďže Eurostat definuje nezamestnanosť ako stav, ktorý trvá u ľudí aktívne si hľadajúcich prácu a schopných uchytiť sa na trhu do dvoch týždňov, pozornosť sa vo všeobecnosti doposiaľ venovala skôr evidovanej nezamestnanosti. Nové čísla, zamerané na dlhodobo nezamestnaných a takzvaných "nezamestnanateľných", sa však majú do roka 2030 dostať pod kontrolu takisto. Cieľom Európskej únie je totižto zamestnať do konc adesaťročia aspoň 78%. Ak si vezmeme do úvahy nástup generácie Z na trh práce, znamená to, že medzitým budú nové opatrenia potrebné aj pre vtedy už nastupujúcu generáciu Alfa.