Štvordňový pracovný týždeň sa dá zaviesť aj kolektívnym vyjednávaním

Budeme pracovať iba štyri dni v týždni? Touto otázkou sa už zaoberajú odborári aj zamestnávatelia na Slovensku. Na zmenu legislatívy tak kvôli tomu zrejme nebudeme musieť čakať.

Ak sa na Slovensku skutočne skráti pracovný týždeň na štyri dni, bude mať nejednotnú podobu a podľa aktuálnych odhadov by sa nemal prejaviť na fungovaní našej spoločnosti. Tí zamestnávatelia, ktorí možnosť skráteného pracovného týždňa na Slovensku zaviedli, tvrdia, že zamestnanci sú s takýmto benefitom spokojní. A že pracovný  režim funguje tak, ako doposiaľ. Chýbajúci deň v harmongrame sa totižto dá vykomepnzovať. Dôvodom je neujasnená definícia skráteného pracovného týždňa. Lenže podobne ako v iných krajinách, toto skrátenie nebude nevyhnutne znamenať menej práce. Skutočným dôvodom zavedenia by napokon malo byť zefektívnenie pracovnej doby a lepšie hospodárenie s fondom pracovného času. 

Variabilný zamestnanecký benefit

Argumenty, ktoré boli v prospech skrátenia pracovného týždňa, sa už potvrdili aj u niekoľkých slovenských zamestnávateľov a predpokladá sa, že k tým terajším pribudnú aj ďalší. Mneje stresu, lepšia výkonnosť, väčšia spokojnosť a rovnováha medzi šúkromným a kariérnym životom jednotlivcov. To je v skratke niekoľko pozitív, ktoré so sebou skrátený pracovný týždeň priniesol na pracoviská na Slovensku aj v ostatných krajinách, kde sa počas uplynulých dvoch rokov testoval. Ešte v úvode decembra sa objavila správa o tom, že podobnú možnosť skrátenia pracovného týždňa bude zamestnancom ponúkať aj jedna zo slovenských bánk.

Takáto forma zamestnaneckého benefitu by sa napokon postupne mala vzťahovať na zamestnancov všetkých jej slovenských pobočiek. Keďže štvordňový pracovný týždeň nemá zákonom danú podobu, budú mať všetci zamestnanci možnosť zvoliť si, či chcú v rámci skráteného režimu pracovať od pondelka do štvrtka, alebo od utorka do piatka. 

Zákonník práce zostáva smerodajný

Aj keď sa v súčasnej podobe Zákonníka práce nenachádza zmienka o štvrdňovom pracovnom týždni, čo zákon stále jasne definuje, je maximálna dĺžka pracovného týždňa. A tá podľa §85 Zákonníka práce nesmie presahovať dobu 48 hodín vrátane nadčasov. Ustanovený pracovný čas by naproti tomu mal zostať na úrovni 40 hodín týždenne.

Avšak ak sa so zmenou pracovnej doby pracovný čas neskráti, bude to znamenať, že by zamestnanci museli pracovať v priemere 10 hodín denne. Na takúto zmenu by sa mali pripraviť všetci, ktorí budú požadovať skrátenie pracovného času vo svojej firme. Rovnako v Belgicku, ktoré ako prvá európska krajina oficiálne zaviedla štvrdňový pracovný týždeň, zostáva týždenný fond pracovného času na niekdajších 38 hodín, teda objem práce, ktorý bolo potrebné vykonať v rámci piatich pracovných dní.

Kto uzavrie kolektívnu zmluvu

Už v úvode bolo naznačené, že k úprave pracovného týždňa môže dôjsť kolektívnou zmluvou. Tá však neprebieha medzi kolektívom zamestnancov a zamestnávateľom, ako by sa mohlo zdať. Kolektívnej zmluve však musí predchádzať kolektívne jednanie s predsedami odborových organizácií. Hlavným dôvodom toho, prečo sa skrátením pracovného týždňa v týchto týždňoch zaoberajú aj odborové organizácie, je preto rastúci záujem zamestnancov o možnosť uplatnenia skráteného pracovného týždňa.

Keďže takáto možnosť sa javí ako atraktívny benefit a predstavuje ekonomicky účinné riešenie v otázke výkonnosti podnikov, tlak prechádza zo zamestnávateľov na odborárov. Ak napokon medzi odborovými orgnaizáciami a zamestnávateľmi dôjde k dohode, kolektívna zmluva umožní upraviť fond pracovného času vo firme. Spolu s ňou však môže nadobudnúť platnosť takisto dohodnutie nových podmienok týkajúcich sa nielen zmne ypracovného času či mzdových podmienok a samotného zamestnávania budúcich i existujúcich pracovníkov vo firmách. Inými slovami, štvrdňový pracovný týždeň nemusí automaticky znamenať, že zamestnanci budú mať nemenné platové ohodnotenie, alebo že dĺžka ich pracovnej doby zostane taká istá, ako doposiaľ. Stále totižto platí, že päťdňový pracovný týždeň, vnímaný čoraz častejšie ako prežitok, je dlhodobo zaužívanou konvenciou, ktorú nemožno úplne odignorovať. Aj preto je najprijateľnejším scenárom blízkej budúcnosti doborovoľné skrátenie pracovného týždňa a variabilné nastavenie dní voľna.