Štvordňový pracovný týždeň testujú firmy čoraz častejšie, reálny je pre pár odvetví

Zavesiť prácu na klinec už v piatok. Podniky, ktoré sa na to dali, zaznamenávajú lepšiu výkonnosť a spokojnosť zamestnancov. Čo však dokáže spôsobiť jeden chýbajúci deň?

Skrátením by sa mal počet odpracovaných hodín znížiť zo 40 na 32 hodín v týždni. Neraz to znamená, že zamestnanec musí odpracovať na úkor chýbajúceho pracovného dňa desať hodín počas ostatných dní v týždni. Preto je v súčasnosti kratší pracovný týždeň skôr možnosťou a vecou individuálne navrhnutej zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom. 

Kto menej robí, menej zarobí

Ukážkovým príkladom takéhoto systému je napríklad Belgicko, ktoré v prvom kvartáli roka (FEB/2022) oficiálne povolilo zamestnávateľom uplatňovať štvordňový pracovný týždeň. Kým niektorí vítajú takúto úpravu, iní majú obavy. Kritickým momentom štvordňového týždňa je totižto narušenie reťazca závislých pracovných operácií a kooperujúcich spoločností. Zatiaľ čo administratívni pracovníci môžu takúto zmenu uvítať, pre výrobné podniky byť prinajmenšom odvážnym rizikom v rámci dodávky a dopytu spotrebiteľov.

Navrhovatelia a zástancovia zmien poukazujú na to, že skrátením pracovného týždňa možno ušetriť nemalé prostriedky na cestovné náklady, pohonné hmoty a stravu. Španielske spoločnosti si mohli vyskúšať 4-dňový pracovný týždeň počas jedného roka v rámci projektu 4 Day Week Global a výsledky tohto experimentu boli rozporuplné, ako pre zamestnancov, tak pre samotné podniky. Niektoré sa zaviazali, že tento režim budú testovať ešte dlhšie, než jeden rok. 

Šetrenie na výdavkoch a ekologický dlh 

Podobného experimentu sa zúčastnili aj tento rok viaceré krajiny v Európe, ako aj na Britských ostrovoch. Iniciátori projektu poukázali na benefity, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska urobiť veľa pre trh a znížením uhlíkovej stopy aj pre životné prostredie. Pracujúcich však zaskočili individuálne úpravy systému, v ktorom zamestnávatelia skrátili zúčastneným pracovníkom mzdy, nehovoriac o nákladoch na ich sociálne a zdravotné poistenie, o ktorých sa dozvedeli až z výplatných pások.

Aj kvôli chýbajúcemu zákonu a transprentnosti štvordňového zamestnávania sa zdá, že k jednoznačnému odsúhlaseniu režimu tak skoro nedôjde. Počas medzinárodnej konferencie Davos 2022 sa návrh uplatnenia 4-denného pracovného týždňa v globálnych rozmeroch stal hlavnou témou. Hoci sa v prevažnej miere zhodli na tom, že takáto úprava môže prispieť k zníženiu stresu a prevencii voči burnoutu, problematickou sa ukázala nedomyslená starostlivosť o deti a férovosť zamestnávateľov.

Zamestnávatelia v tom majú jasno... asi

Inde sa skrátený pracovný týždeň núka ako východisko zo zlého hospodárskeho obdobia. Hutnícke, metalurgické či technologické spoločnosti, ktoré dlhodobo trpia nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, sa pod vplyvom zdražovania energií a zmien spotrebiteľského správania, snažia šetriť aj tým, že zamestnancom dávajú náhradné voľná a upravujú pracovné doby. Rastúce náklady nahrávajú v prospech toho, aby sa pracovný týždeň skrátil aj z nevhynutnosti.

Zmenou rozloženia pracovných úloh sa však môže zvýšiť okrem objemu prác a nárokov na pracovný výkon. A keďže nie všetky odvetvia môžu reálne fungovať v skrátenom režime (medzi inými zdravotníctvo, letectvo, školstvo, veľkovýroba, logistika), pre zamestnávateľov, ktorí sa rozhodli skrátiť si pracovný týždeň, to znamená naďalej sa prispôsobovať vzorcom klientov, zadávateľov, subdodávateľov a kooperujúcich firiem, ktoré zostávajú v štandardnom režime piatich pracovných dní a dvojdňového víkendu.