Zvýšenie platu zlepšuje pracovný výkon minimálne. Dobre si rozmyslite, či žiadať o viac peňazí

V nadpise nie je chyba. Internet a médiá sú plné rád, ako správne požiadať o zvýšenie platu. Lenže, ruku na srdce a skúste si odpovedať úprimne: dali by ste do práce viac energie, keby váš plat porástol nahor? Výskumy totižto naznačujú, že nie.

Adekvátny plat a mzdové podmienky sú stále najdôležitejším kritériom pri výbere zamestnávateľa. Avšak už pri spojení nástupný plat vzniká u uchádzačov očakávanie a u zamestnávateľov záväzok, ktoré následne vedú k vyjednávaniu o platových podmienkach. Medzi vedcami aj medzi zamestnávateľmi panujú rozličné názory na to, do akej miery má zvýšenie platu význam na udržanie pracovného výkonu a spokojnosti. Práve finančné ohodnotenie práce zamestnanca býva nielen motívom pre výber vhodnej pracovnej ponuky, ale aj príčinou odchodu zo zamestnania. Obzvlášť v dobe, ktorá praje job hoppingu či quiet quittingu, dokáže motivačná zložka platu či bonusový systém prilákať do firiem dokonca aj pracovníkov z konkurenčných spoločností. Ani nadštandardný plat však nie je zárukou toho, že s ním budete dlhodobo spokojní. 

Vyšší plat - dvakrát vyššie nároky

V prvom rade je dôležité poznamenať, že pracovný výkon nerastie v priamej úmere so spokojnosťou v práci. Spokojnsoť v práci zase nemusí znamenať, že je čas žiadať o zvýšenie platu. Výskum konzultačnej spoločnosti WorkWise z roku 2019 a o rok skôr výskum profesorov z Univerzity v Purdue poukázali na to, že spokojnosť s prácou klesá po dosiahnutí ročného zárobku nad 80 000 €.

No aj bez toho, aby ste mali až taký vysoký zárobok, sa vám môže stať, že pri zvýšení platu začnete preberať viac pracovných úloh a väčšiu zodpovednosť. Ktoré môžu spôsobiť prepracovanosť a viesť k demotivácii z práce. Pokiaľ však k tomuto stavu dôjde, vedzte, že príčinou je v prvom rade váš zamestnávateľ. Ten vám totižto správne nenastavil hodnotový rebríček. Pracovná spokojnosť by sa totižto mala sústreďovať na viac aspektov, než len na zvyšovanie platu, obzvlášť za predpokladu, že aj nástupná mzda zodpovedá priemernému platu v danom odbore a teda je férovo ohodnotená.

Omnoho dôležitejšie je v rámci postupnosti poskytnúť zamestnancom pocit, že majú dostatok peňazí na uspokojenie základných potrieb a že sa môžu na pracovisku cítiť bezpečne, bez obáv zo psychického nátlaku či pracovného stresu. Dôležitá je aj istota, že platy budú vyplácané v ideálne rovnakom termíne a každý mesiac. Pokiaľ sa tieto dva stupne odignorujú, ani ten najštedrejší finančný bonus nedokáže dlhodobo uspokojiť a naplniť zamestnanecké potreby. Zvýšenie platu je však pascou aj kvôli inému dôvodu, než je nárast zodpovednosti. 

Je takmer jedno, koľko zarábame

S nárazovou odmenou sa dostavujú pocity šťastia, vďačnosti a súčasne prekvapenia. Pri pravidelnej odmene, dokonca aj po zvýšení platu, však začína vznikať návyk, ktorý vplýva na naše správanie a zmenu v životnom štýle. Zaujímavosťou je, že tento návyk, respektíve reakcia na nové okolnosti, prebieha v ktorejkoľvek ekonomickej triede, je totiž prirodzená. 

Dvojica vedcov, Philip Brickman a Donald T. Campbell, označila túto reakciu v roku 1971 ako hedonickú adaptáciu. Hedonická adaptácia je ochranný mechanizmus organizmu a znamená, že človek má tendenciu dospieť k relatívnej hranici šťastia. Jeho prvotné znepokojenie či nadšenie časom vyprchajú. To isté platí aj o výške platu, ktorá sa pre nás napokon stáva po niekoľkých mesiacoch stáva novým štandardom. Od tohto štandardu následne odvodzujeme nároky a prekonaním prvotných potrieb, akými sú pocit šťastia v práci, slobody prejavu či akceptácie, získavame väčšie sebavedomie a potreby sebarealizácie. Nespokojnosť v práci je kompenzovaná inými protihodnitami a vedie k väčšiemu míňaniu.

Stojí to za to?

V kontexte voči nášmu okoliu prirovnávame vlastnú úroveň blahobytu k úrovni iných, ku ktorým sa snažíme podvedome ašpirovať. Aj pôvodne zvýšený plat tak začne po čase pôsobiť rovnako neuspokojivo a nízko, ako ten nástupný. Na požiadaní o zvýšenie platu nie je nič zlé, práve naopak, dokazuje to, že si uvedomujeme našu skutočnú hodnotu. 

Ak však od zvýšenia platu očakávate, či už ako zamestnávateľ alebo zamestnanec, že sa spolu s tým zvýši aj pracovný výkon a budete mať náhle väčšiu radosť z práce, prostriedky sa môžu minúť účinkom. Tak, ako by nemala byť výška platu jediným motivačným prostriedkom zamestnávateľa, nemala by byť ani dôvodom, prečo sa uchádzať o pracovné miesto. V prípade, že to tak je, prehodnoťte vašu súčasnú pracovnú pozíciu a kariérne ciele. Zvážte, či by ste sa dokázali nadchnúť pre prácu väčšmi, ak by bola ohodnotená lepšie. Napokon, pracovný trh poskytuje dostatok voľných pracovných miest a s možnosťami rekvalifikačných kurzov pre zamestnancov aj životnostníkov, sa dnes dá v krátkom čase uplatniť v úplne inom odbore a za výhodnejších podmienok.