Títo ľudia sú výsledkom priemyselnej revolúcie, označujú ich ako nové goliere

Modré, zelené, červené či biele goliere. Kategorizácia zamestnancov podľa ich stupňa pracovnej záťaže a vzdelania hýri pestrosťou. Ibaže nové goliere svoj farebný kód nemajú. 

Ešte začiatkom minulého storočia podmienil rozmach priemyselnej revolúcie rozdiely medzi pracovnými triedami, ktoré bolo možné rozpoznať na základe ich pracovného odevu. S rozmachom nových technológií, zmien vo vzdelávacích systémoch a dostupnosťou informácií sa pracovný trh prispôsobuje požiadavkám štvrtej priemyselnej revolúcie. Pracovné sily pritom obsadzujú nové odvetvia. Členenie pracovných tried na modré a biele goliere prestáva byť univerzálne platné. Do škály takzvaných golierov ale "nové goliere" z hľadiska tradičného systému až tak nezapadajú. Kariérna cesta takto označovaných zamestnancov má totiž množstvo odchýliek už od začiatku a prepisuje definície toho, ako boli pracovné triedy kategorizované doposiaľ. To, kto tvorí vrstvu nových golierov, dokonca nezávisí ani od veku či priemyselného odvetvia, v ktorom pôsobia. Čo presne spája predstaviteľov tejto triedy? 

Talent prekonáva vzdelanie 

Nové goliere sú často otáznikmi. A to jednak z hľadiska personalistiky aj osobného kariérneho rozvoja. Ich budúci úspech a uplatnenie totiž nezávisia od akademického vzdelania či nadobudnutého titulu. No rovnako nebránia v jeho dosiahnutí. Zamestnanci a pracovníci, ktorí sa radia medzi nové goliere, sa vyznačujú talentom a schopnosťami osvojiť si v krátkom čase nové technické zručnosti. Sú formovateľní, avšak z hľadiska ich budúcej hodnoty pre firmy, môžu byť priam nenanahraditeľní. 

Nie nadarmo sa tento pojem zaužil najskôr v tech odvetví, keď v roku 2016 potrebovali v spoločnosti IBM obsadiť neuveriteľné množstvo pracovných miest, presahujúce podľa dostupných zdrojov viac ako 500 000 pozícií. Výkonná predsedkyňa predstavenstva IBM, Ginni Romettyová vtedy zaviedla zmeny v náboroch nových zamestnancov. Tým sa zaslúžila o to, že zmenu v paradigme následne prebral aj zvyšok pracovného trhu. Ako sa však prvá vlna nových golierov dostala k pracovným miestam, ktoré bolo dovtedy problémom obsadiť? Ukázalo sa, že na trhu je dostatok vhodných adeptov, no príležitosti na ich uplatnenie si sabotovala samotná spoločnosť. Jej primárny talent pool bol totižto bezprostredne ochudobnený o šikovných ľudí. Príčinou ich neúspechu bolo automaticky to, že sa uchádzali o miesto bez požadovaného vzdelania. 

Z amatérov na expertov v odbore 

To, čo Romettyová dosiahla zavedením takzvaných new-collar jobs, bolo postupné kultivovanie prijatých uchádzačov. A na to, aby sa pracovné miesta v rýchlom čase obsadili, stačilo upraviť podmienky na prijatie. Tým sa záujem a zároveň aj distribúcia pracovných ponúk rozšírili aj medzi takých uchádzačov, ktorí nespĺňali pôvodné kritériá výberu.

IBM teda doslova otvorilo dvere generácií amatérov, ktorí sa vďaka informačnému boomu tretej priemyselnej revolúcie vzdelávali - či už prostredníctvom tutoriálov, online workshopov, alebo rekvalifikačných kurzov. Súčasne boli ochotní ďalej pokračovať vo vzdelávaní aj po prijatí, teda boli pre IBM zárukou toho, že ich hodnota bude s odstupom času rásť. Romettyová si uvedomila, že pracovníkov možno vychovať, ak sa im poskytnú adekvátne podmienky na rozvoj. A nielenže takáto vzorka pracovníkov zaplní pracovné pozície, dokáže sa ďalej formovať takým spôsobom, aby dodatočne preobsadila aj novovytvorené pozície. Od roka 2016 sa tak z prvej vlny nových golierov stihli stať experti na nové médiá, softvérové riešenia, cloudové systémy či inteligentnú bezpečnosť. A IBM si termín nové goliere osvojilo natoľko, že tento pojem sa zaužil aj v tréningových programoch spoločnosti. 

Pracovné ponuky bez diskriminácie

Hoci sa nové goliere spočiatku týkali výlučne interných záležitostí a princípov IBM, v priebehu ďalších rokov prechádzal tento pojem spolu s rétorikou Romettyovej k ďalším a v nemalej miere sa o to zaslúžil aj LinkedIn. Práve profesionáli z celého sveta začali na LinkedIne písať o skúsenostiach so zaužívaním novej filozofie, ktorá upúšťa od neúprosných nárokov na ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého či tretieho stupňa, preukázateľnú niekoľkoročnú prax a dáva príležitosť zanieteným adeptom, ktorí skúsenosti nadobudli novými cestami, hoc aj bez certifikátov alebo diplomov.

Ešte predtým, než sa dôsledky kríz a pandémií zaslúžili o transformáciu pracovného trhu, dala práve definícia pracovnej triedy nových golierov priestor na hľadanie inkluzívnych, dlhodobo udržateľných a dostupných foriem zamestnávania, ktoré pozitívne vplývajú na rozvoj ekonomiky aj zlepšovanie životnej úrovne ľudí. Nové goliere navyše symbolizujú triedu tých, ktorí boli na základe predsudkov a unáhlených záverov recruiterov odkázaní pracovať manuálne, pretože na začiatku nepôsobili ako vhodní adepti na intelektuálne činnosti. A práve v čase, keď štvrtá priemyselná revolúcia digitalizuje absolútne každý sektor, ten výrobný nevynímajúc, sa práve novým golierom otvárajú možnosti na to, aby svoj talent uplatnili u zamestnávateľov, ktorí si chcú a potrebujú vychovávať vlastné kvalifikované sily.