CSO ako manažéri udržateľnosti budú pre podnikové riadenie nevyhnutnosťou ešte v tomto desaťročí

Pre mnohé firmy je manažér udržateľnosti ešte stále čímsi relatívne nepotrebným. Lenže kým s obsadzovaním CSO zamestnávatelia váhajú, tí, ktorí už túto pozíciu zastávajú, sa intenzívne vysporadúvajú s povinnosťami, ktoré si pre firmy pripravili európske klimatické dohody. 

O manažérov udržateľnosti sa po pandémii začalo zaujímať prakticky každé odvetvie. Dokonca už aj na Slovensku a v Česku existujú prvé firmy, ktoré majú vo svojom vrcholovom manažmente osoby zodpovedné za udržateľné riadenie aktivít spoločnosti. Na čo všetko sú manažéri udržateľnosti potrební a prečo je dôležité nezanedbať túto pracovnú pozíciu v priebehu tohto desaťročia, nám dokáže dať odpoveď upravená legislatíva, ktorá už v súčasnosti zohľadňuje tému klimatickej zodpovednosti firiem a tvorby uhlíkovej stopy. Manažéri udržateľnosti sa tak musia pozrieť do čísel, venovať sa finančným výkazom a pripravovať stratégie, ktorými bude možné preukázať, že firmy sú uhlíkovo neutrálne. Vedieť preto, akými schopnosťami by CSO (chief sustainability officer, pozn. red.) mali oplývať, čo s tým majú do činenia zelené kompetencie a s akými stratégiami udržateľnosti prichádzajú iné spoločnosti, môže byť pre iné spoločnosti tým správnym benchmarkom, ktorým dokážu začleniť funkciu manažéra udržateľnosti do vlastných organizačných štruktúr a strategických plánov. 

Zelené čísla, zelenšie podniky 

Manažéri udržateľnosti, hoci sa to tak môže zdať, nie sú v skutočnosti až takými idealistami. Ich úloha spočíva v tom, aby bol podnik súčasne udržateľný z dlhodobého hľadiska a zohľadňoval aj také vonkajšie faktory, ktoré bývajú často prehliadané. Napríklad zmenu kliamtických vzorcov, politické okolnosti, sentimenty trhu alebo technologické posuny v odvetví. Súčasne pritom musia mať na pamäti reč čísel a reagovať na nové povinnosti, ktoré im vyplývajú z vrcholového riadenia spoločnosti.

Takýmito povinnosťami je napríklad podávanie finančného výkazu a overiteľných reportov o tom, ako spoločnosť dokázala v priebehu roka znížiť tvorbu uhlíkovej stopy. A práve tieto výkazy sa stávajú povinnosťou pre mnohé podniky. Podľa agentúry Reuters, boli medzi rokmi 2021 a 2023 obsadzované pozície CSO až trojnásobne častejšie, než počas šiestich po sebe nasledujúcich rokov pred pandémiou.

Zelené čísla by mali vychádzať z takzvaných ESG reportov (čo je skratka pre environmental and sustainability governance, pozn. red.) s dôležitými kľúčovými ukazovateľmi, akými sú KPI spotreby zdrojov, znižovania nákladov, optimalizácie energií a ďalších dát, závislých od daného odvetvia. Azda najdôležitejším ukazovateľom v prípade ESG reportov je tiež vyčíslenie hodnôt uhlíkovej stopy a dokázateľné dosahovanie takzvanej dvojitej materiality (konkrétne finančnej a dopadovej, pozn. red.), ktorá priamo súvisí s finančným riadením spoločnosti.  

Zákazníci si sociálny dopad uvedomujú

O tom, čo sa stane so spoločnosťou, ktorá zanedbá zodpovednosť za svoje záväzky voči životnému prostrediu, sa dá presvedčiť na príklade najväčšieho reťazca kaviarní na svete. Spoločnosť Starbucks si prvého CSO manažéra povolala do funkcie len pred tromi rokmi a aj to až na základe opakovaných prešľapov, ktoré spočívali v greenwashingu založenom na nepotvrdenom znižovaní obsahu plastov v jednorazových pohároch a obaloch.

Starbucks si však medzitým poškodil dobré meno a vo vnímaní zákazníkov poklesol ako líder, ktorý zlyhal v spoločenskej zodpovednosti a dodržiavaní svojich záväzkov voči životnému prostrediu. Nástupom Michaela Koboriho na pozíciu CSO zmenil Starbucks svoj biznis model na takzvaný zelený model, ktorý sa stihol do apríla 2023 ujať vo viac ako troch tisíckach prevádzok na dvadsiatich trhoch súčasne. Manažérov udržateľnosti však v priebehu uplynulých mesiacov vyhľadávali aj iné spoločnosti, medzi mnohými napríklad KFC, Estée Lauder či Microsoft. Podľa štúdie agentúry Salfino požaduje až 94% opýtaných respondentov generácie Z, aby sa spoločnosti anagažovali v oblasti udržateľnosti a klimatických tém. A zelené kompetencie CSO môžu byť práve v snahe o úspešné aganžovanie sa nápomocné pri dosahovaní týchto cieľov. V prospech profitu aj povesti značky. 

Aktivity, ktoré prospievajú všetkým 

Je evidentné, že na to, aby manažéri udržateľnosti dokázali naplniť očakávania zákazníkov a súčasne priniesť spoločnostiam zisk, musia v súvislosti s dvojitou materialitou vnímať komplexnejšie súvislosti medzi vonkajšími faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu produkcie či dopyt trhu po výrobkoch. Týkať sa to pritom môže ako automobilového koncernu, tak aj kvetinových fariem či producentov kávy. Módny dom Dior sa v rámci svojho aktuálneho plánu udržateľnosti sústredil na biodiverzitu rastlín.

Lenže biodiverzita nesúvisí v tomto prípade len s ochranou kvetov, ale aj s dodávateľským reťazcom, tvoreným viac ako štyridsiatimi farmami a botanickými záhradami, ktoré globálne dodávajú domu rastliny na získavanie esenciálnych olejov nevyhnutných na tvorbu kozmetických produktov, obzvlášť parfémov. Cieľom programu je pritom v prvom rade prevencia pred vymiznutím rastlinných druhov, ktoré na našej planéte odumierajú podľa tvrdení Isabelle Sultan, CSO Parfums Christian Dior, dvojnásobne rýchlejšie ako fauna.

Hoci aktivity ako je ochrana biodiverzity možno nemusia na prvé zdanie prospievať zeleným číslam, opak je pravdou. Zachovaním biodiverzity si módny dom kultivuje dodávateľský reťazec a zabezpečuje pracovné podmienky pre ďalšie generácie majiteľov fariemCo mu súčasne zaisťuje dlhodobo stabilný dodávateľský zdroj. A aj keď sa povinnosti vykazovania ESG reportov, zaviedli ešte len vlani, je veľká pravdepodobnosť, že v priebehu ďalších rokov sa budú týkať už aj malých a stredných podnikov, ktoré dokonca ani nemusia byť kótované na medzinárodných burzách, ako je tomu dnes. V prípade, že by ste takéto povinnosti odignorovali v spoločnosti úplne, hrozia podniku zo strany Európskej aj nemalé sankcie.