Mladí ľudia sa pri budovaní kariéry nespoliehajú ani na sociálne siete, ani LinkedIn. V skutočnosti sú odvážnejší

Nedávny prieskum Rady mládeže Slovenska odhalil na vzorke viac ako 700 respondentov zaujímavé fakty. Pre mladých ľudí sú pri hľadaní príležitostí zásadné súkromné kontakty. A takisto odporúčania. 

Prieskum s názvom Mladí ľudia a trh práce, ktorý sa uskutočnil počas minulého roka v období október-november 2022 a bol realizovaný pre Národný inštitút vzdelávania a mládeže, preukázal, že ľudia vo veku od 18 do 29 rokov majú pri hľadaní práce záujem o referencie a odporúčania známych. Výskumná správa upozornila na rozdielny prístup tých respondentov, ktorí si prácu hľadali, no zostali nezamestnaní a tých, ktorí prácu našli a udržali si ju. Kým prvá skupina uviedla ako hlavný zdroj hľadania pracovných príležitostí pracovné portály, skupina zamestnaných respondentov sa v rovnakej miere odvolávala na odporúčania priateľov a známych. Už tieto dáta signalizujú, že networking a budovanie priateľstiev dokážu ovplyvniť kariéru jednotlivcov a mladé generácie si to uvedomujú.

Skúšajú to na vlastnú päsť

Uchádzanie sa o pracovnú pozíciu prostredníctvom inzertných portálov však nepopreli ani zamestnaní respondenti. Ba čo viac, odporúčania priateľov a známych a reagovanie na pracovné ponuky delilo v prieskume len jediné percento. Naproti tomu, sociálne siete ako spôsob hľadania pracovných ponúk spomenuli približne 4% všetkých zúčastnených. Pre zamestnávateľov z toho vyplývajú dve zásadné informácie. 

Prvou je, že znenie pracovnej ponuky rozhoduje o tom, či sú pre ľudí v produktívnom veku atraktívnymi zamestnávateľmi. Druhou hodnotnou informáciou je tá, že ich prístup k terajším zamestnávateľom ovplyvňuje aj to, akou rýchlosťou môžu obsadiť voľnú pracovnú pozíciu. Pretože práve referencie dokážu ušetriť dostatok času aj financií na recruiting. V podobne veľkej miere, konkrétne až z 27%, si mladí ľudia hľadajú prácu cielene, to znamená, že spoločnosti, v ktorých majú záujem pôsobiť, oslovujú prostredníctvom ich vlastných webových stránok, eventuálne kontaktných formulárov. 

Benefitom trvalý pracovný pomer 

Brať tieto dáta na ľahkú váhu by bola škoda, keďže až 82% respondentov uviedlo, že práve stabilné zamestnanie je pre nich v budovaní kariéry tým najdôležitejším aspektom. To sa premieta aj do vnímania pracovných benefitov. Pri výbere zamestnania sa až 34% opýtaných vyjadrilo k tomu, že možnosť získania trvalého pracovného pomeru je pre nich rozhodujúca. Na prvom mieste v rámci atraktivity zamestnania skončila, podľa predpokladov, výška mzdy. Tá suverénne prekonala ostatné benefity a faktory o viac ako 30%. 

Zaujímavosť pracovnej náplne sa s podielom 37% zaradila hneď pod výškou mzdy. Prekvapivo nízko však skončili funkčné benefity ako možnosť odborného rastu či kariérneho postupu. A vzhľadom na to, že sa celkového prieskumu z viac ako sedemdesiatich percent zúčastnili respondenti od 22 do 29 rokov, sú tieto výsledky odlišné od tých benefitov, ktoré sa snažia zamestnávatelia zdôrazňovať pri získavaní nových zamestnancov. 

Cestovanie medzi top prioritami 

Rovnováha medzi prácou a súkromím je pre mileniálov a generáciu Z mimoriadne zásadná. Bezpochyby je to faktor, ktorý pri výbere zamestnania rozhoduje. Z hľadiska životných vyhliadok, ktoré sledovali, čo je pre ľudí v rámci uspokojenia ich potrieb prioritné, prevýšilo cestovanie dokonca aj túžbu osamostatniť sa či založiť si rodinu. 

Až 71% opýtaných zdôraznilo, že môcť chodiť na dovolenky je pre nich takmer rovnako podstatné, ako dokázať platiť účty a náklady na bývanie či štúdium. Na druhej strane, z celej vzorky len 20% respondentov priznalo, že by sa niekedy v budúcnosti plánovali presťahovať do zahraničia. U účastníkov prieskumu boli súčasne spozorované viaceré spoločné črty. Spokojnejší a optimisticky naladení sú prevažne ľudia vo veku 26-29 rokov. Najmladší absolventi stredných škôl a tí vo veku do 22 rokov sa v prieskume prejavili ako opatrnejší a s nižšou mierou sebadôvery. Práca však nie je pre mladých ľudí všetkým. Napokon, na otázku, či by chceli pokračovať v budúcnosti v ďalšom štúdiu, reagovalo pozitívne až 45%, vrátane tých s ukončeným vysokoškolským vzdelaním a aktívne pôsobiacich na trhu práce.