Quiet hiringom sa zamestnávanie vymyká spod kontroly: Dospeli sme k toxickým pracoviskám, kde nikto netuší, čo očakávať?

Dať padáka, upskillovať, či mať božskú trpezlivosť? Do zoznamu fenoménov pracovného trhu pribúda nový neduh. Pracoviská sa tak pomaly menia na tiché bojiská, kde si každý háji vlastné záujmy. 

Najskôr to bola Veľká rezignácia, potom quiet quitting. Tie sa vďaka vlnám masových prepúšťaní vo vrcholnej inflačnej kríze na chvíľu vytratili z obzoru. Náboroví zamestnanci a HR manažéri teraz začínajú objavovať praktiku, ktorá obracia princíp quiet quittingu v prospech obidvoch strán. Nadšených a pracovitých zamestnancov v dobrej vôli presúva na nové pozície. Spoločnosti si tak dokážu poradiť s limitovanými personálnymi kapacitami a ušetriť na nákladoch spojených s prijímaním nových zamestnancov. Argumentom voči tomuto konaniu je úľava pre zamestnancov, ktorí nemusia byť vystavení stresu z hľadania novej práce na presýtenom pracovnom trhu. O výhodách pre firmy by sa dalo písať ešte dlhšie, ibaže na falošných istotách sa ťažko buduje plnohodnotný pracovný vzťah. V toxickom prostredí, kde sa kumulujú pracovné povinnosti a kde zamestnávatelia netušia, na koho sa spoľahnúť, vzniká napätá situácia. 

Zmrazené nábory, diskrétna fluktuácia 

Benefitmi quiet hiringu je využívanie existujúcich pracovných síl, zdokonaľovanie ich pracovných schopností a poskytovanie takých príležitostí, ktoré im dovolia prejaviť ich skutočný potenciál. Má to však háčik. Dochádza k tomu bez ohlásenia, s prenášaním povinností z iných zamestnancov a často bez adekvátnej finančnej kompenzácie. 

Akoby zázrakom prestávajú existovať človekohodiny a zamestnanci sa v dobrej viere chopia zverených úloh. A nielenže majú zamestnávatelia pocit, že quiet hiringom efektívne vyriešili niekoľko kritických miest v riadení firmy, ale dokonca v tom nachádzajú udržateľné hľadisko. Teda až do momentu, kým sa nepreukáže, že aj kvalitní zamestnanci majú svoje limity a pri znásobení ich pracovných úloh sa môže dostaviť syndróm vyhorenia či strata rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

S čím nastupuje ďalší toxický a rovnako tichý neduh. Tým je quiet firing. V skratke to znamená, že neproduktívny zamestnanec sa stane pre firmu nežiaducim prvkom a namiesto niekdajšieho rozvíjania jeho schopností sa pozornosť upriami na iných členov. Postupným prenášaním pracovných povinností sa však dostáva do nepriamej úmery pôvodne stanovená výška platu. Z pragmatického a ekonomického pohľadu zaťažuje takýto člen spoločnosť a napokon je z nej vytlačený rovnako plynule, ako v nej bol povýšený.

Workoholici bez klapiek na očiach 

Pri hľadaní toho, čo je na quiet hiringu prospešné pre zamestnancov, môžeme zastávať názor, že aj nenápadný a účelný upskilling im pomáha v tom, aby na pracovnom trhu boli atraktívnymi kandidátmi pre iné spoločnosti. Lenže ani quiet hiring sa nevylučuje s quiet quittingom. A po nenápadnom povýšení či presunutí zamestnanca na inú pozíciu môže nastať situácia, že si zamestnanec uvedomí svoju aktuálnu pozíciu a začne vyjednávať o platových podmienkach.

Pokiaľ sa pracovné tempo nespomalí a neubudne z pracovných úloh, nielenže tým vzniká riziko vyhorenia. Stráca sa aj radosť z práce a hromadí sa viac stresových faktorov. Tým najhorším, čo možno do tejto rovnice pridať, je intenzívny mikromanažment. S rezignáciou voči ďalším požiadavkám začne výkonnosť talentovaných ľudí postupne klesať a s novonadobudnutými skúsenosťami sú už pripravení hľadať si nové pôsobisko na pozícii, ktorá je podstatne lepšie platená. 

Navyše si s pochopením celej situácie môžu rozmyslieť, či chcú, alebo nechcú naďalej zotrvať vo firme, ktorá sa voči nim zachovala daným spôsobom. Spozornieť by ste mali aj na internete. Na sociálnych sieťach sa totižto formuje komunitné hnutie "act your wage" a popri radoch iných influencerov sa tak formuje aj komunita workfluencerov, ktorí jasne poukazujú na toxické systémy a vzorce v podnikoch. Takže aj nenápadné praktiky quiet hiringu môžu byť nepekne odhalené. A v obrátenom garde aj zneužité. 

Neudržateľne udržateľné riadenie

Zľahčovať situáciu tvrdením, že práca je iba práca, je trochu pokryteckým ospravedlňovaním toho, čo sa na pracovnom trhu v súčasností odohráva. Zamestnanci vďaka tomu môžu naďalej pristupovať k pracovnej funkcii v rozsahu toho, čo majú uvedené v zmluve, potichu si hľadať druhé zamestnanie a vyčkávať na to, či dostanú padáka skôr, ako sa sami rozhodnú odísť.

Zamestnávatelia smú využívať potenciál "vyvolených" pracovníkov dovtedy, pokým nevyhoria a nestanú sa pre firmu nežiaducimi kolónkami na odpis. V odkaze na zodpovedné a udržateľné riadenie podniku by však popri uhlíkových stopách nemali byť odignorované ani tie ľudské. Preto by pri pracovných trendoch mala existovať miera vkusu a morality, ktorá zabráni tomu, aby personalisti, zamestnávatelia a HR manažéri testovali každý aktuálny trend. V opačnom prípade hrozí, že ktorákoľvek pracovná príležitosť bude iba skokom do prázdna a nikto nebude mať istú pôdu pod nohami.