Na počte hodín pri osvojovaní nových skillov nemusí záležať, sústreďte sa na tieto 3 veci

Údajne nám stačí 100 hodín na to, aby sme boli v niečom dobrí. Je to však celé tajomstvo úspechu? 

Ak patríte k tým, ktorí svoj profil otvárajú častejšie, ako raz za rok, pravdepodobne ste už mali tú česť oboznámiť sa s pravidlom, ktoré medzi hustler generation, karieristami a podnikateľmi stihlo zľudovieť a nazýva sa 100-hour rule. Aj keď vo svojich počiatkoch bolo toto pravidlo o čosi zložitejšie a znelo ako pravidlo 10 000 hodín, v jednej aj druhej obmene si našlo svojich zástancov aj odporcov, ktorí argumentovali tým, že zručnosti sa líšia a nemožno na ne aplikovať rovnaký princíp. Tajomstvo úspechu však netkvie v množstve hodín, ale v mindsete, s akým pristupujeme k osvojovaniu nových techník, znalostí či riešeniu problémov. Našu snahu zlepšovať sa za účelom konkurencieschopného skillsetu, by sme však nemali redukovať len do počtu hodín strávených v osvojovaní skillu. Existujú tri zásadné faktory, s ktorými je pri dosahovaní úspešnosti potrebné pracovať. A to hlavne preto, aby ste neriskovali, že si po čase uvedomíte, koľko drahocenného času v živote ste premárnili niečím, čo vám prestalo dávať zmysel, eventuálne vám ho ani nikdy nedávalo. 

Nepotláčajte emócie

V dobe, ktorá nás konfrontuje s neprekonateľnou šikovnosťou umelej inteligencie, je jednoduché podľahnúť presvedčeniu o tom, že sa musíte neustále zdokonaľovať a nedovoliť AI, aby vás ukrátila o pracovné príležitostí. V skutočnosti je to však práve AI, ktoré vám môže pomôcť v tom, aby ste boli na pracovnom trhu na roztrhanie. Komunikácia s umelou inteligenciou totižto nezávisí len od zadávania príkazov a dokonca aj tie je potrebné vedieť správne zadávať.

Aj pocit strachu je však potrebné prijať a prekonať, pracujte rovnako so zvedavosťou a neistotou, ako so strachom. Neuropsychologické výskumy, ktoré boli uskutočnené viacerými akademikmi medzi rokmi 2018 - 2023, poukázali na to, že emócie sú pri procese učenia a osvojovania si nových znalostí nevyhnutné. Ak sme nútení učiť sa veci, ktoré nás nezaujímajú a nevidíme v nich pozitívny prínos pre nás život, učí sa nám ťažšie a zároveň dlhšie. 

Mentálne pripravení

S hľadaním emočne obohacujúceho zážitku je pri učení nových zručností dôležité aj naše zmýšľanie. Akonáhle si zvolíme oblasť, v ktorej sa chceme zlepšovať, prípadne jej pozorumieť, je dôležité stanoviť si jasný cieľ a nájsť zmysel v tom, prečo je pre nás skill dôležitý.

Takýto tréning je možné dosiahnuť pomocou myšlienkovej, respektíve mentálnej simulácie, kedy si v mysli predstavujeme akciu alebo činnosť, ktorú plánujeme uskutočniť. Môže to byť prejav, prezentácia, ale tiež vytvorenie návrhu, zlepšeniu výkonu alebo plánovanie toho, ako vyriešime krízovú situáciu, ktorá sa môže prihodiť v práci a súčasne je závislá od zručnosti, ktorú sa snažíte osvojiť. 

Motivácia, motivácia 

V závislosti od prvých dvoch faktorov sa napokon dostávame k motivácii. Motivácia je pri učení tým, čo nám umožňuje pokračovať v osvojovaní nových poznatkov. Dáva nám zmysel pre to, čo zisťujeme a udržuje nás sústredených na problematiku po dlhšiu dobu. V skutočnosti však existujú dve formy motivácie.

Intrinzická motivácia je taká, pri ktorej sa angažujeme v činnosti pre vlastnú radosť a uspokojenie. Samotná činnosť je teda pre nás súčasne odmenou. Naopak, extrinzická motivácia nás vedie k vykonávaniu úloh kvôli vonkajším odmenám alebo snahe vyhnúť sa trestom. Z dlhodobého hľadiska si ju natoľko neuvedomujeme, podvedome sa však na ňu napriek tomu fixujeme. Motivácia pri osvojovaní nových zručností je dlhodobo nevyhnutná. Pomáha nám rásť, udržiavať záujem a angažovanosť, prispieva k sebe aj iným, zvyšuje prispôsobivosť a udržuje psychické zdravie.