Ako sa odlepiť od práce a naozaj sa po návrate k nej znova naplno zapáliť?

Vedieť si spraviť prestávky je umenie. A podobne ako pri umení, aj na organizáciu svojho pracovného harmonogramu je potrebný talent a tréning. 

Oddych je pre mozog nevyhnutný. V pracovnom nasadení však prestávky často ignorujeme, a to až pokým nenastane čas na obednú pauzu. Lenže nie vždy znamená, že pri sústavnej práci sme výkonnejší. Často to býva práve naopak. Ako teda začleniť pracovné pauzy do svojho workflowu tak, aby mali zmysel, nebolo ich priveľa a zároveň sme sa po nich dokázali znovu vrátiť späť do nášho pôvodného nasadenia čo najrýchlejšie? Našťastie, existuje viacero metód, s ktorými to je možné dosiahnuť. 

Pauza nie je zaháľanie

Podľa posledných štatistík, ktoré zverejnila Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, je v Európskej únii približne 30 % pracovníkov, ktorí si počas práce robia minimálne prestávky. Nie je to však preto, že by sme si pauzu spraviť nedokázali, problém spočíva v tom, ako si myslíme, že sme vnímaní našimi kolegami. Podľa spoločnosti Tork, ktorá uskutočnila prieskum v roku 2022, sa mnohí z nás boja spraviť si pauzu z pocitu previnenia, že zaháľajú.

Prestávky v pracovnej rutine sú dôležité, pretože prispievajú k zlepšeniu produktivity, zdravia a pohody zamestnancov. Pomáhajú takisto znižovať stres, zlepšovať koncentráciu či podporovať kreativitu. Ideálna dĺžka pracovnej pauzy závisí od typu a intenzity práce, ako aj od individuálnych preferencií zamestnancov. Zrejme vás však prekvapí, že menšie prestávky by mali byť súčasťou nášho harmonogram aspoň každé dve hodiny.

Každá takáto pauza by mala trvať aspoň 10 minút. V niektorých prípadoch, ako je napríklad práca s počítačom, sa odporúča robiť prestávky častejšie, napríklad každých 20 minút. Samozrejme, v tomto prípade stačí, ak budú prestávky trvať o niečo menej. Mozog má totižto svoje kapacitné možnosti a podobne ako v spánku, aj počas dňa prechádza jeho aktivita niekoľkými fázami. 

Pravidlo prestávky 

Právo na prestávku počas dňa existuje prakticky v každej z členských krajín Európskej únie. Nie všade má však prestávka rovnaké trvanie a spravidla sa v tejto súvislosti týkajú pracovné pauzy rozdelenia pracovného dňa na dve polovice. Pred a po prestávke.

Je však jedna prestávka skutočne dostačujúca na to, aby sme boli v práci výkonní a zároveň efektívni. Z viacerých vedeckých štúdií a pozorovaní mozgovej aktivity ľudí vyplynulo, že mozog je schopný sústrediť sa na pracovnú činnosť po dobu maximálna 90 až 120 minút. Po tejto dobe potrebuje čas na regeneráciu a tento čas môže byť v niektorých prípadoch dlhší, než je naša obedná pauza. Európske krajiny, ktoré na túto problematiku reagujú najlepšie, sú tie, ktoré zaviedli zákonné alebo kolektívne zmluvné pravidlá o prestávkach v práci, ako aj tie, ktoré podporujú dobré praktiky a osvetu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Medzi také krajiny patria napríklad Fínsko, Švédsko, Nemecko, Francúzsko a Belgicko. 

Keď ubehne desať minút 

Prestávky si však odmietame robiť ešte z jedného pragmatického dôvodu; máme obavu, že by nás spomalili. V prípade, že sa po návrate k pracovným úlohám cítite nesústredene a ťažko sa vám dostáva späť do pôvodného flowu, odporúča sa naplánovať si harmonogram tak, aby ste po návrate k práci presne vedeli, koľko úlojh vám ešte zostáva a zoradili ste si svoje priority.

Zamerať by ste sa pritom mali výlučne na jednu úlohu a nepodliehať presvedčeniu, že multitaskingom toho za kratší čas stihnete viac. Zistite, kedy ste najviac produktívni a energickí, a využite tento čas na riešenie najdôležitejších alebo najnáročnejších úloh. Naopak, keď sa cítite unavení alebo ospalí, robte jednoduchšie alebo rutinné úlohy. Odmieňajte sa za svoje úspechy. Pauza, ktorá je súčasne spojená s motiváciou návratu späť do práce, je pre naše výkony obohacujúca. Nezabúdajte však na to, že orgnaizovanie pracovný prestávok by sa malo stať trvalou súčasťou vášho týždenného aj denného plánovania.