Spoločnosti chystajú škrty v prenájmoch kancelárií, využívame ich totižto inak než v minulosti

Prenájom kancelárskych priestorov nebýva v rozpočte firiem zanedbateľnou položkou. S blížiacim sa prechodom do nového roka sa na stôl dostáva otázka, či je prehnane veľká nehnuteľnosť pridrahým luxusom. 

Prehlbujúca sa inflácia napomáha tomu, že fungovanie pracovísk sa mení radikálnym spôsobom. Kým postpandemické obdobie prialo hybridnému modelu práce, budúcnosť fyzických priestorov kancelárií je teraz testovaná otázkou cien nehnuteľností a energií. Po tom, čo sa zamestnávateľom nepodarilo zvýšiť výkonnosť firiem ani vlnami prepúšťaní, prichádza na rad dalšia záchranná brzda v podobe uskromňovania sa v rámci veľkosti pracovného prostredia. Nemusí sa však jednať len o dočasné šetrenie. Nedávny prieskum agentúry Robin totiž poukazuje na to, že o kresaní štvorákov z celkovej rozlohy kancelárskych priestorov uvažuje čoraz viac zamestnávateľov. 

Práca za múrmi officu  

Nebyť toho, že zamestnanci dnes preferujú zamestnávateľov, ktorí umožňujú kombináciu práce na diaľku a práce z officu, situácia na trhu s nehnuteľnosťami by možno nebola až taká vypätá. V súčasnosti však majú rovnaké bremeno na ramenách zamestnávatelia aj realitní makléri, ktorí sa v snahe o prenajatie veľkých open space priestorov neraz uchyľujú k tomu, že v spolupráci s architektmi navrhujú prerozdelenie prázdnych štvorákov na menšie jednotky.

Éra open spacu tak pomaly doznieva, no neznačí úplný návrat ku kancelárskym kójam. Nepopierateľná skutočnosť toho, že zamestnanci sa v kanceláriách zdržiavajú čoraz kratšie a v nepravidelných intervaloch, však zamestnávateľov núti uvažovať o tom, ako vytvoriť pracovné prostredie, ktoré bude atraktívne a súčasne rentabilné.

Flexibilita práce sa totižto už začína premietať aj do strategického plánovania funkčných a ekonomicky efektívnych priestorov. Ideál vlastného pracovného stola nahrádza možnosť pracovať v súkromí z ktorejkoľvek časti kancelárie a súčasne sa za účelom porád či brainstormingov stretávať v jednom spoločnom priestore. Toto opúšťanie fixného modelu officu však negatívne zasahuje do plánovania podnikových nákupov a častí inventára, ktoré zdanlivo vyžadujú menej investícií. Súčasne však predpokladajú investovanie do iných typov kancelárskeho nábytku a úpravy dispozície priestorov. 

Čo si počať s open spacom? 

Zodpovedzme si však v prvom rade na otázku, ktorá sa týka využiteľnosti veľkých priestorov. Kde nastal zlom, ktorý podmienil takýto odklon vo fungovaní našich pracovísk? Príčinou totižto nie je len postpandemické správanie diaľkových pracovníkov, ale aj dlhotrvajúce posuny v dizajne kancelárskych priestorov, ktoré v uplynulých desiatich rokoch čoraz viac zdôrazňovali potreby individualizácie a súkromia v kombinácii s kolaboratívnymi zónami.

Po tom, čo sa co-workingové a co-livingové priestory nestali až takým úspešným modelom, sa do kancelárií dostali mobilné kóje a odhlučňovacie zóny. Táto fragmentácia veľkého priestoru však doposiaľ neriešila ten najzásadnejší problém a síce nevyužité metre štvorcové, ktoré vo firmách zívali prázdnotou, no pritom neustále ovplyvňovali podnikové náklady. Aj z toho dôvodu až 75% zamestnávateľov z celkového počtu 500, ktorí sa zúčastnili prieskumu agentúry Robin, priznalo, že v budúcom roku vážne prehodnotí rozlohu kancelárskych priestorov.  

Väčšia prázdnota, nižšia výkonnosť 

Nielen prebytočné vykurovanie a nevyužiteľnosť priestorov ovplyvnili toto rozhodnutie. Prispelo k nemu aj menej nápadné, zato o to citeľnejšie hľadisko. Prázdnota priestoru. V priestoroch, ktoré sú prehnane prázdne, respektíve prekonávajú parametre ľudskej mierky, sa zo psychologického hľadiska ľudia dokážu menej sústrediť a v dôsledku toho klesá aj produktivita.

Navyše, prázdne priestory vyvolávajú ilúziu opustenosti a pracovníci, ktorí prichádzajú do firmy v určitých frekvenciách, môžu časom úplne stratiť záujem o fyzickú prezenciu. Keďže výkonnosť a prezencia sú v ďalších procesoch podnikov zásadné pre ich úspešnosť, prázdne kancelárske priestory môžu dostať v blízkej budúcnosti nové využitie. Až 40% percent respondentov uviedlo v tom istom prieskume, že terajšie aktuálne priestory využívajú len spolovice ich reálnej kapacity. Platiť za nevyužité miesto je ekonomicky nevýhodné a tak sa zdá, že kancelárske priestory budú v blízkej budúcnosti o čosi skromnejšie. Mať vlastný pracovný stôl je totiž pekné, no súčasná kultúra pracovného trhu praje skôr flexibilnejším možnostiam využívania kancelárií. Ak však takýmto spôsobom dokážu zamestnávatelia zabrániť ďalším škrtom v personálnom zložení firmy, prepožiačiavať pracovné stoly a efektívnješie navrhovať zóny určenú na krátkodobejšie projekty, je rozhodne lepšia voľba.