Slovensko má mať o sviatok menej, zmena voľných dní by ovplyvnila aj začiatok školského roka

Od budúceho roka budeme mať na Slovensku zrejme o jeden deň voľna menej. Napriek vlne nesúhlasu sa však jedná o zmenu, ktorú prehodnocovalo Slovensko viac ako desať rokov. 

Sviatok zostane, no pracovať sa počas neho bude. Tak by mal už od budúceho roka vyzerať prvý september, ktorý je v moderných dejinách Slovenska zároveň Dňom ústavy SR. Práve jeho vznik a povaha boli už roky problematickými pri rozhodovaní o tom, či má alebo nemá byť tento významný deň v znamení pracovného pokoja. Dôvodom jeho zrušenia sú však hlbšie súvislosti, ktorými koalícia ozrejmila svoje rozhodnutie v rámci doložky zákona. Ten sa dostal do návrhu novelizácie Zákonníka práce štvrtého decembra. Aj keď zatiaľ nie je isté, či skutočne dôjde k zrušeniu pracovného voľna počas Dňa ústavy Slovenskej republiky, viaceré faktory nasvedčujú tomu, že tento krok je zo strany vlády premyslený a odôvodnený. 

Nástup do práce bude presný

Snahy o zrušenie pracovného voľna v rámci Dňa ústavy SR, prebiehali aj v roku 2012. Vtedajší prezident Slovenskej republiky, Ivan Gašparovič, pripustil, že práve v rámci prvého septembra by mohlo byť pracovné voľno zrušené, pričom v tom období sa rozhodovalo medzi dvomi sviatkami.

Ten druhý pripadal na rovnaké obdobie a týkal sa sviatku Sedembolestnej panny Márie, ktorý aj naďalej zostáva dňom pracovného pokoja. Má to však svoj historický pôvod, keďže cirkevné sviatky na Slovensku sú chránené vatikánskou zmluvou. A aj preto bolo tentoraz pri hľadaní vhodného kompromisu dlhodobo zložité vybrať z 15 sviatkov v kalendárnom roku ten vhodný. Zrušením pracovného voľna sa však zmení aj dĺžka letných prázdnin a teda bude možné nastúpiť po letnej dovolenke do práce skôr. No nielen preto by z ekonomického hľadiska malo zrušenie voľna význam. 

Ekonomické pozadie rozhodlo

Ostatný zákon o štátnych sviatkoch, ktorý by mal od budúceho roka ovplyvniť podobu Zákonníka práce, má svoje opodstatnenie v aktuálne prebiehajúcich opatreniach týkajúcich sa zlepšenia stavu verejných financií.

Popri plánovaných škrtoch zamestnancov v štátnej správe je to jeden z najvýraznejších mechanizmov, ktoré v súčasnosti rezonujú v spoločnosti a slovenských médiách. Ako v ďalších vyjadreniach vyjadril kabinet, zrušením jedného dňa pracovného voľna sa môže do štátneho rozpočtu dostať ďalších 130 miliónov eur. Zrejmé je tiež to, že vláda si uvedomuje pokles pracovných síl a zhoršujúci sa demografický stav, ktoré sú fenoménmi na celom svete. Aj z toho dôvodu je takéto opatrenie jedným z najdostupnejších a najlogickejších krokov vlády. 

Sviatky môžu pribúdať, voľno nie

Popri týchto motívoch však vláda znižuje počet voľných dní aj kvôli existujúcemu stavu v Európskej únii. Argumentuje to tým, že v počte dní pracovného pokoja je Slovensko nad priemerom voči iným členským krajinám. Cieľom je teda redukovať množstvo voľna a to na takú úroveň, aby sa zhodovala so stavom v okolitých krajinách. Prvý september pritom nie je a nebol sviatkom, ktorý by historicky nadobudol platnosť odo dňa podpísania Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992.

Ako štátny sviatok sa uzákonil až o dva roky neskôr a to na základe návrhu z októbra 1993, ktorý nadobudol platnosť prvým dňom Nového roka. Vtedy sa totižto Deň ústavy Slovenskej republiky zmenil z pamätného dňa na štátny sviatok. Predmetnou povahou sviatku však nikdy nebolo zavedenie pracovného voľna, bol však súčasťou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dní. Aj napriek snahám o zníženie však možno v budúcnosti pribudne ďalší sviatok. Najnovšie sa prehodnocuje taký, ktorý by mal pripomínať výročie sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988. Ak by však návrh na ustanovenie tohto sviatku napokon predsalen prešiel, nemal by mať podobu dňa pracovného pokoja.